O Zakladateľovi

KTO SOM

Dušan Kadlec Dovolenka


Moje meno je Dušan Kadlec.

Som mladý, 27-ročný Bratislavčan, žijúci len pár hodín za hranicami, u našich rakúskych susedov. Človek, ktorému život úplne pobláznil hlavu.

Športovec. Online marketér. Idealista. Vizionár. Snílek. Bloger. Priateľ. Večný študent. Optimista. Syn. Cestovateľ. Milovník života. Bojovník. A popri tom všetkom stále obyčajný chalanisko.

Už v tom kratučkom biu, ktoré mám na konci každého článku, som to načrtol. Som človek, ktorý sa rozhodol počúvnuť vlastné srdce. Nasledovať svoje sny a ísť vlastnou cestou. Rozhodol som sa, že skôr, ako začnem hovoriť, že sa niečo nedá, tak to skúsim.

Viem, že úspech nepríde za mnou, a tak som sa mu vydal naproti. A i keď o ňom často snívam, rovnako tak na ňom aj pracujem. Viem, že to nebude jednoduché, viem, že budem musieť čeliť veľkým prekážkam, no v žiadnom prípade sa neplánujem vzdať.

Už dávnejšie som si povedal, že starosti nemajú zmysel, a tak si ich nerobím. Pestujem si optimizmus a pozitívne myslenie. Snažím sa pozerať viac na to dobré, ako na to zlé. Som vďačný za všetko to, čo v živote mám a nenariekam nad tým, čo by som len chcel.

Nepáči sa mi systém, v ktorom žijeme. Celé dni tráviť v práci, ktorú nemám rád, byť vyšťavený, unavený, zlomený a úplne bez energie. Nenávidieť pondelky a nevedieť sa dočkať víkendu, ktorý ujde rýchlejšie, ako keď lusknem prstami. To nie je nič pre mňa. Žil som tak dosť dlho, stačilo. Aj to je možno dôvod, prečo sa snažím vytvoriť si taký život, z ktorého nebudem musieť utekať na dovolenku.

Chcem ukázať svetu, že sa aj obyčajný človek dokáže stať neobyčajným. Som živým príkladom toho, že sa človek dokáže zmeniť. Že sa môže dostať z akejkoľvek nehostinnej situácie a vybudovať si život, po akom túži.

Aj to je jedným z dôvodov, ktoré ma viedli k tomu, aby som o zmene napísal E-Book – 8 Chýb, Ktoré Sabotujú Tvoje Rozhodnutie Zmeniť Svoj Život. Preto ak ťa táto téma zaujíma a je pre teba aktuálna, určite ho sťahuj, stojí za to. 😉

V ČO VERÍM

Neverím v osud. Nepáči sa mi myšlienka, že by niekto iný riadil môj život. Som presvedčený, že ho mám plne vo svojich rukách. Že moje dnešné kroky ovplyvnia všetky moje zajtrajšky, a tak konám podľa toho. I keď to nie je vždy najjednoduchšie, snažím sa veci neodkladať. Snažím sa žiť naplno a každý jeden deň vyžmýkať do poslednej kvapky, využiť každú jednu sekundu v ňom.

Ďalej verím v seba. Verím, že na to mám. Že si dokážem splniť všetky svoje sny. Že som strojcom svojho šťastia. Nemusím byť najmúdrejší, najvynaliezavejší, ani človek s najlepším nápadom v miestnosti. No som odhodlaný. Som zapálený pre vec. Som rozhodný a motivovaný. A to ma činí nezastaviteľným.

Verím tiež v ľudí. Že je v nich stále to dobré, aj napriek tej krutej dobe, v ktorej žijeme. Verím, že dostaneme rozum a prestaneme si navzájom ubližovať. Že začneme spolupracovať. Že prestaneme ničiť Zem, pretože to ona nám dáva život. Verím, že ľudstvo príde na rozcestie, kde bude jeden smer znamenať záhubu a druhý život, a my sa rozhodneme správne.

O ČO SA POKÚŠAM, ČO CHCEM DOSIAHNUŤ

V živote mám iba jeden cieľ. Ten ultimátny. A to, že chcem uspieť. Uspieť na plnej čiare, v plnom rozsahu.

No možno nie úplne tak, ako si myslíš. Úspech totižto znamená pre každého niečo iné. Pre niekoho sú to peniaze, pre niekoho zdravie, pre niekoho rodina… A pre mňa? Pre mňa úspech znamená šťastie.

A to robiť tie veci, ktoré robiť chcem. Mať hobby ako prácu. Medzi prácou a osobným životom nájsť harmóniu. Spojiť ich, nerozdeľovať. Byť zdravý. Tráviť viac času s blízkymi, venovať sa im. Cestovať a spoznávať nové miesta, nových ľudí, nové kultúry.

Jednoducho robiť všetko to, po čom túžim. Zbierať zážitky, nie veci. Nikdy som totižto nebol materialisticky založený. Snažím sa žiť svoj život aj do jeho hĺbky, nielen do jeho dĺžky. Žiť naplno. Akoby bol každý deň môj posledný.

ČO MILUJEM

Milujem rána. Nie ten otravný zvuk budíka, ten nie. Zbožňujem ten moment, kedy precitnem. Otvorím oči, poriadne sa natiahnem a zhlboka sa nadýchnem. Pozriem von a vidím, ako vychádza slnko a začína nový deň. Neopísateľné.

Milujem prírodu. Hory. Lesy. Jazerá. Lúky. Rieky. Moria. Pláže. Slnko. Hviezdy. Skrátka všetko, čo je s ňou spojené.

Milujem šport. Všetok. Ísť si ráno zabehať, prečistiť si hlavu a usporiadať myšlienky, to je pocit na nezaplatenie. Bicyklovať sa tými úzkymi, kľukatými a nevyspytateľnými horskými cestičkami, och. Skočiť si do posilky a dokázať si, že zdolám všetko, čo mi život naloží. Zobrať sa len tak a ísť sa pokorčuľovať na hrádzu, a potom si skočiť do jazera a poriadne si zaplávať. Dať si doma pár minút pilatesu, či jógy alebo si poriadne zaboxovať, to je moje.

Milujem smiech. Ááááá… Ten asi najviac zo všetkého. Veď čo je viac? Zabávať sa, tešiť sa, byť šťastný… Asi preto zbožňujem zábavu všetkého druhu. Aj preto sa smejem veľa, aj preto sa smejem rád. Ver mi, ak budeme vedľa seba sedieť v nejakom bare, vďaka tomu hlasnému smiechu ma určite neprehliadneš. 😉

Milujem cestovanie. Nové miesta. Nové kultúry. To nepoznané. To krásne iné. Tie nezabudnuteľné zážitky. Tie dych berúce destinácie. Ten neopísateľný pocit, ktorý mám zakaždým, keď niekam prídem poprvýkrát. Stále sa toho neviem nabažiť. Stále potrebujem viac.

Milujem ľudí. Tých kreatívnych. Zaujímavých. Odvážnych. Uletených a odviazaných. Spontánnych. Zábavných. Múdrych a rozumných. Správnych. Tých, ktorí idú vlastnou cestou.Takých milujem. A presne preto sa takými obklopujem.

Milujem svojich priateľov, blízkych a rodinu. Snažím sa s nimi tráviť veľa času. Volať si s nimi. Rozprávať sa. Počúvať a snažiť sa poradiť. Pomôcť, keď pomoc potrebujú. Skrátka do nich investujem čas, pretože sú pre mňa dôležití.

Ďalej milujem dobré jedlo, krásne počasie a zmyselné ženy. Bože, tie ženy, čo by sme bez vás robili?! 🙂

MÔJ PRÍBEH

I keď je toho skutočne veľa, čo by som rád napísal, pokúsim sa byť čo najstručnejší, aby som z toho nespravil esej, ktorá nemá konca kraja. 🙂

Predtým

Moje detstvo v tomto príbehu nehrá žiadnu úlohu, a tak preskočím všetky tie omáčky a prejdem rovno k tomu podstatnému. K tomu, čo ma vyformovalo v osobu, ktorou som dnes.

Jedného krásneho dňa sa nemysliteľné stalo skutočnosťou. Zmaturoval som. Opustil som brány školy a cítil som sa, ako keby mi patril svet. No netrvalo dlho a prišlo kruté precitnutie. Po pár týždňoch som si ešte stále nevedel nájsť prácu. Žiadnu. A že som sa skutočne snažil, aby som si nejakú našiel.

Nakoniec sa mi po pár mesiacoch beznádeje a prežívania od jedného dňa k druhému „pošťastilo“ a našiel som si prácu rozvážača pizze. Dnes na tú prácu spomínam s hrôzou v očiach, no vtedy by som za ňu ruky nohy bozkával. V malej červenej Ibize som jazdil 14-16 hodín denne, krátky dlhý týždeň. Za približne 220 hodín mesačne a každodenný stres som dostal cca 320€. No nádhera!

Neskôr som sa rozhodol pre „kariérny postup“, a tak som vymenil Ibizu za karty a zamestnal som sa v pokrovom klube. Opäť som robil nezmyselne veľa hodín do mesiaca, no tento krát to už bolo za 450€ a prvý krát vo svojom živote som videl aj zmluvu. Behom nasledujúcich pár rokov som síce pár kasín prestriedal, no princíp bol rovnaký. Veľa hodín, málo voľna, veľa práce, málo oddychu, veľa stresu, málo peňazí.

Na to, aby si zistil, že som bol neštastný, nemusíš byť jasnovidec. Bol som otrávený, frustrovaný, s nervami v kýbli. Nemal som žiadne ciele a môj život nemal žiadny zmysel. A to som mal iba 20 rokov. Fakt pecka. Nadával som na prácu, štát, školstvo… Na všetko. Na vine boli jednoducho všetci okolo mňa, iba ja nie.

Vtedy by ma ani len nenapadlo, že by som svoj život mohol zmeniť sám. Ani som len nepomyslel na to, že som to ja, kto má v rukách tú moc. Neskôr som ale našťastie natrafil na pár zaujímavých článkov, v ktorých bolo napísané, že to dokázať môžem, a tak som sa rozhodol…

Medzitým

Odmietol som sa zmieriť so životom, aký mi bol daný, začal som teda makať. Študoval som, tvrdo som pracoval a snažil som sa zo všetkých síl, aby ma zobrali na miesta, o ktorých som bol presvedčený, že ma spravia šťastným. Bohužiaľ, nestalo sa tak ani na jednom z nich.

Zamestnal som sa ako support pre švédske informačné systémy, kde som musel pracovať nadčasy, ktoré neboli preplatené, mal som stres a obrovskú zodpovednosť bez zaškolenia. Neskôr som pracoval ako programátor v IBM, kde som nemal žiaden stres, žiadnu zodpovednosť, boli sme perfektný kolektív, no robil som prácu, ktorá bola nudná, nezmyselná a vysávala zo mňa energiu a mám taký pocit, že po kúskoch aj moju dušu.

Niekde uprostred som sa rozhodol podnikať a skrachoval som. Netrvalo mi to ani dlho, o 5,000€ som dokázal prísť behom dvoch týždňov. Pri inom podnikaní ma podrazili najlepší kamaráti, pri ďalšom ma okradol zamestnanec, čím zruinoval start-up.

Akoby to všetko nestačilo, vážne mi ochorel veľmi blízky človek z rodiny, mne samému začali vážne problémy s chrbtom, a tak som bol veľmi limitovaný a nemohol som pracovať, bol som bez peňazí, s úverom na krku…

Bolo toho celkom dosť. Padol som na hubu z poriadnej výšky, to ti rovno poviem… No odmietol som sa vzdať. Jednoducho som si nevedel predstaviť, že by bol aj zvyšok môjho života taký ťažký, zlý, negatívny a komplikovaný. Nedokázal som sa s tým zmieriť, a tak som sa rozhodol bojovať ďalej.

A keď sa teraz obzriem späť a pozriem sa na to z odstupu, myslím, že práve to bol ten moment, ktorý zmenil úplne všetko!

Viac o tomto mojom krušnom období píšem v článku 7 Dôležitých Vecí, Ktoré Ma Osobnostný Rozvoj Naučil. Ak ťa to teda zaujíma, určite mu daj šancu, som si istý, že stojí za to. 😉

Potom

Na začiatku roku 2015 sa to všetko zlomilo. Veď už aj bolo načase, smola sa mi lepila na päty celkom dlho. Predtým som síce neuspel, no získal som mnoho skúseností a lekcií, bez ktorých by som sa iba ťažko dostal takto ďaleko.

Našiel som si prácu, ktorá je skvele platená a dáva mi množstvo voľného času, aby som sa venoval svojim záľubám.

Dokázal som si splatiť všetky dlhy a teraz šetrím ako drak. Začal som cvičiť, zdravo sa stravovať, venovať sa sebe. A MOTIVATION-MANovi sa darí tak, ako sa mu doposiaľ nikdy nedarilo. Síce som ešte stále zamestnaný, no som omnoho bližšie svojim snom, ako som bol kedykoľvek predtým.

A čo je najpodstatnejšie, zmenil som sa. Je zo mňa úplne iný človek, ako ten, ktorý pred pár rokmi opúšťal brány školy. Stanovil som si ciele a začal na nich tvrdo pracovať. Som rozhodný a odhodlaný. Rozhodol som sa, že začnem žiť naplno a začal som sa podľa toho aj správať. Svoju pozornosť a čas som teda začal venovať veciam, ktoré sú pre mňa skutočne dôležité a rovno ti môžem povedať, že to bolo správne rozhodnutie.

Teraz

Je rok 2016 a ja si často kladiem otázku, či sa môžem mať ešte lepšie. Všetko ide ako po masle.

Osobný a pracovný život mám v harmónii. Po finančnej, či zdravotnej stránke sa taktiež nemôžem sťažovať.

A čo sa mojej vášne týka – jedna báseň. Denne inšpirujem desaťtisíce ľudí. Motivujem ich, pomáham im, aby sa opäť postavili na nohy, aby svet znova videli triezvo. Aby snívali vo veľkom, aby nasledovali svoje srdce, aby sa pokúsili uspieť. Dostáva sa mi neuveriteľnej spätnej väzby a to je pocit na nezaplatenie.

Cítim, že som si postavil pevné základy, a preto som sa rozhodol, že sa svojej vášni odovzdám naplno. Rozhodol som sa, že sa začnem blogovaním živiť a oslovím toľko ľudí, koľko je len možné. Dal som si ultimátum. Tento rok je teda posledným rokom, kedy som zamestnaný!

Momentálne preto trávim všetok svoj voľný čas prácou na tejto stránke. Mám s ňou obrovské plány do budúcna, mám veľkú víziu. Ak by ťa zaujímalo viac, určite si o tom prečítaj viac na TOMTO MIESTE.

Tak a to bolo všetko. Nebolo to zrovna najkratšie čítanie, no chcel som, aby si ma trošku spoznal, a preto som to stručnejšie napísať jednoducho nemohol.

Ak si sa dočítal až sem, bola by škoda, keby sme nezostali v kontakte.

Pridaj si ma teda na sociálnych sietiach:

My Facebook profile My LinkedIn profile My Instagram profile

Prípadne mi daj vedieť v komentároch nižšie, či ťa môj príbeh inšpiroval alebo čo si o tom všetkom, čo si si prečítal, myslíš. Rád si to prečítam. 😉

S pozdravom

Dušan Kadlec

 

DUŠAN KADLEC – zakladateľ