O zakladateľovi

Dušan Kadlec

Vitaj na stránke, kde sa o mne dozvieš viac. Kto som, čím všetkým som si prešiel a prečo to vlastne všetko robím. Pohodlne sa teda usaď, pretože to bude pútavé čítanie. Listuj nižšie. 😉

KTO SOM

Mladý, 28-ročný Bratislavčan, žijúci v srdci tohto nádherného mesta, v Ružinove. Človek, ktorému život úplne pobláznil hlavu.

Športovec. Online marketér. Idealista. Vizionár. Snílek. Bloger. Priateľ. Večný študent. Optimista. Syn. Cestovateľ. Milovník života. Bojovník. A popri tom všetkom stále obyčajný chalanisko.

Už v tom kratučkom biu, ktoré mám na konci každého článku, som to načrtol. Som človek, ktorý sa rozhodol počúvnuť vlastné srdce… Nasledovať svoje sny a ísť vlastnou cestou. Rozhodol som sa, že skôr, ako začnem hovoriť, že sa niečo nedá, tak to skúsim.

Viem, že úspech nepríde za mnou, a tak som sa mu vydal naproti. A i keď o ňom často snívam, rovnako tak na ňom aj pracujem. Viem, že to nebude jednoduché, viem, že budem musieť čeliť veľkým prekážkam, no v žiadnom prípade sa neplánujem vzdať.

Už dávnejšie som si povedal, že starosti nemajú zmysel, a tak si ich nerobím. Pestujem si optimizmus a pozitívne myslenie. Snažím sa pozerať viac na to dobré, ako na to zlé. Som vďačný za všetko to, čo v živote mám a nenariekam kvôli tomu, čo by som len chcel.

Nepáči sa mi systém, v ktorom žijeme. Celé dni tráviť v práci, ktorú nemám rád, byť vyšťavený, unavený, zlomený a úplne bez energie. Nenávidieť pondelky a nevedieť sa dočkať víkendu, ktorý ujde rýchlejšie, ako keď lusknem prstami. To nie je nič pre mňa. Žil som tak dosť dlho, stačilo. Aj to je možno dôvod, prečo sa snažím vytvoriť si taký život, z ktorého nebudem musieť utekať na dovolenku.

Chcem ukázať svetu, že sa aj obyčajný človek dokáže stať neobyčajným. Som živým príkladom toho, že sa každý jeden z nás dokáže zmeniť. Že sa môže dostať z akejkoľvek nehostinnej situácie a vybudovať si život, po akom túži.

Aj to je jedným z dôvodov, ktoré ma viedli k tomu, aby som o zmene napísal E-Book – 8 Chýb, Ktoré Sabotujú Tvoje Rozhodnutie Zmeniť Svoj Život. Preto ak ťa táto téma zaujíma a je pre teba aktuálna, určite ho sťahuj, stojí za to a je zdarma. 😉

V ČO VERÍM

Neverím v osud. Nepáči sa mi myšlienka, že by niekto iný riadil môj život. Som presvedčený, že ho mám plne vo svojich rukách. Že moje dnešné kroky ovplyvnia všetky moje zajtrajšky, a tak konám podľa toho. A i keď nám život občas prihrá situácie, ktoré nedokážeme ovplyvniť, stále je tu mnoho takých, ktoré ovplyvniť dokážeme! Aj preto sa snažím žiť naplno a každý jeden deň vyžmýkať do poslednej kvapky, využiť každú jednu sekundu v ňom.

Ďalej verím v seba. Verím, že na to mám. Že si dokážem splniť všetky svoje sny. Že som strojcom svojho šťastia. Nemusím byť najmúdrejší, najvynaliezavejší, ani človek s najlepším nápadom v miestnosti. No som odhodlaný. Som zapálený pre vec. Som rozhodný a motivovaný. A to ma činí nezastaviteľným.

Verím tiež v ľudí. Že je v nich stále to dobré, aj napriek tej krutej dobe, v ktorej žijeme. Verím, že dostaneme rozum a prestaneme si navzájom ubližovať. Že začneme spolupracovať. Že prestaneme ničiť Zem, pretože to ona nám dáva život. Verím, že ľudstvo príde na rozcestie, kde bude jeden smer znamenať záhubu a druhý život, a my sa rozhodneme správne.

O ČO SA POKÚŠAM, ČO CHCEM DOSIAHNUŤ

V živote mám iba jeden cieľ. Ten ultimátny. A to, že chcem uspieť. Uspieť na plnej čiare, v plnom rozsahu.

No možno nie úplne tak, ako si myslíš. Úspech totižto znamená pre každého niečo iné. Pre niekoho sú to peniaze, pre niekoho zdravie, pre niekoho rodina… A pre mňa? Pre mňa úspech znamená šťastie.

A to robiť tie veci, ktoré robiť chcem. Mať hobby ako prácu. Medzi prácou a osobným životom nájsť harmóniu. Spojiť ich, nerozdeľovať. Byť zdravý. Tráviť viac času s blízkymi, venovať sa im. Cestovať a spoznávať nové miesta, nových ľudí, nové kultúry.

Jednoducho robiť všetko to, po čom túžim. Zbierať zážitky, nie veci. Nikdy som totižto nebol prehnane materialisticky založený. Snažím sa žiť svoj život aj do jeho hĺbky, nielen do jeho dĺžky. Žiť naplno. Akoby bol každý deň môj posledný.

ČO MILUJEM

Milujem rána. Nie ten otravný zvuk budíka, ten nie. Zbožňujem ten moment, kedy precitnem. Otvorím oči, poriadne sa natiahnem a zhlboka sa nadýchnem. Pozriem von a vidím, ako vychádza slnko a začína nový deň. Neopísateľné.

Milujem prírodu. Hory. Lesy. Jazerá. Lúky. Rieky. Moria. Pláže. Slnko. Hviezdy. Skrátka všetko, čo je s ňou spojené.

Milujem šport. Všetok. Ísť si ráno zabehať, prečistiť si hlavu a usporiadať myšlienky, to je pocit na nezaplatenie. Bicyklovať sa tými úzkymi, kľukatými a nevyspytateľnými horskými cestičkami, och. Skočiť si do posilky a dokázať si, že zdolám všetko, čo mi život naloží. Zobrať sa len tak a ísť sa pokorčuľovať na hrádzu, a potom si skočiť do jazera a poriadne si zaplávať. Dať si doma pár minút pilatesu, či jógy alebo si poriadne zaboxovať, to je moje.

Milujem smiech. Ááááá… Ten asi najviac zo všetkého. Veď čo je viac? Zabávať sa, tešiť sa, byť šťastný… Asi preto zbožňujem zábavu všetkého druhu. Aj preto sa smejem veľa, aj preto sa smejem rád. Ver mi, ak budeme vedľa seba sedieť v nejakom bare, vďaka tomu hlasnému smiechu ma určite neprehliadneš. 😉

Milujem cestovanie. Nové miesta. Nové kultúry. To nepoznané. To krásne iné. Tie nezabudnuteľné zážitky. Tie dych berúce destinácie. Ten neopísateľný pocit, ktorý mám zakaždým, keď niekam prídem poprvýkrát. Stále sa toho neviem nabažiť. Stále potrebujem viac.

Milujem ľudí. Tých kreatívnych. Zaujímavých. Odvážnych. Uletených a odviazaných. Spontánnych. Zábavných. Múdrych a rozumných. Správnych. Tých, ktorí idú vlastnou cestou.Takých milujem. A presne preto sa takými obklopujem.

Milujem svojich priateľov, blízkych a rodinu. Snažím sa s nimi tráviť veľa času. Volať si s nimi. Rozprávať sa. Počúvať a snažiť sa poradiť. Pomôcť, keď pomoc potrebujú. Skrátka do nich investujem čas, pretože sú pre mňa dôležití.

Ďalej milujem dobré jedlo, krásne počasie a zmyselné ženy. Bože, tie ženy, čo by sme bez vás robili?! 🙂

MÔJ PRÍBEH

I keď je toho skutočne veľa, čo by som rád napísal, pokúsim sa byť čo najstručnejší, aby som z toho nespravil esej, ktorá nemá konca kraja. 🙂

PREDTÝM

Moje detstvo v tomto príbehu nehrá žiadnu úlohu, a tak preskočím všetky tie omáčky a prejdem rovno k tomu podstatnému. K tomu, čo ma vyformovalo v osobu, ktorou som dnes.

Jedného krásneho dňa sa nemysliteľné stalo skutočnosťou. Zmaturoval som. Opustil som brány školy a cítil som sa, ako keby mi patril svet. No netrvalo dlho a prišlo kruté precitnutie. Po pár týždňoch som si ešte stále nevedel nájsť prácu. Žiadnu. A že som sa skutočne snažil, aby som si nejakú našiel.

Nakoniec sa mi po pár mesiacoch beznádeje a prežívania od jedného dňa k druhému „pošťastilo“ a našiel som si prácu rozvážača pizze. Dnes na tú prácu spomínam s hrôzou v očiach, no vtedy by som za ňu ruky nohy bozkával. V malej červenej Ibize som jazdil 14-16 hodín denne, krátky dlhý týždeň. Za približne 220 hodín mesačne a každodenný stres som dostal cca 320€. No nádhera!

Neskôr som sa rozhodol pre „kariérny postup“, a tak som vymenil Ibizu za karty a zamestnal som sa v pokrovom klube. Opäť som robil nezmyselne veľa hodín do mesiaca, no tento krát to už bolo za 450€ a prvý krát vo svojom živote som videl aj zmluvu. Behom nasledujúcich pár rokov som síce pár kasín prestriedal, no princíp bol rovnaký. Veľa hodín, málo voľna, veľa práce, málo oddychu, veľa stresu, málo peňazí.

Na to, aby si zistil, že som bol neštastný, nemusíš byť jasnovidec. Bol som otrávený, frustrovaný, s nervami v kýbli. Nemal som žiadne ciele a môj život nemal žiadny zmysel. A to som mal iba niečo málo cez 20 rokov. Fakt pecka. Nadával som na prácu, štát, školstvo… Na všetko. Na vine boli jednoducho všetci okolo mňa, iba ja nie.

Vtedy by ma ani len nenapadlo, že by som svoj život mohol zmeniť sám. Ani som len nepomyslel na to, že som to ja, kto má v rukách tú moc. Neskôr som ale našťastie natrafil na pár zaujímavých článkov, v ktorých bolo napísané, že to dokázať môžem, a tak som sa rozhodol…

MEDZITÝM

Odmietol som sa zmieriť so životom, aký mi bol daný, začal som teda makať. Študoval som, tvrdo som pracoval a snažil som sa zo všetkých síl, aby ma zobrali na miesta, o ktorých som bol presvedčený, že ma spravia šťastným. Bohužiaľ, nestalo sa tak ani na jednom z nich.

Zamestnal som sa ako support pre švédske informačné systémy, kde som musel pracovať nadčasy, ktoré neboli preplatené, mal som stres a obrovskú zodpovednosť bez zaškolenia. Neskôr som pracoval ako programátor v IBM, kde som nemal žiaden stres, žiadnu zodpovednosť, boli sme perfektný kolektív, no robil som prácu, ktorá bola nudná, nezmyselná a vysávala zo mňa energiu a mám taký pocit, že po kúskoch aj moju dušu.

Niekde uprostred som sa rozhodol podnikať a skrachoval som. Netrvalo mi to ani dlho, o 5,000€ som dokázal prísť behom dvoch týždňov. Pri inom podnikaní ma podrazili najlepší kamaráti, pri ďalšom ma okradol zamestnanec, čím zruinoval start-up.

Akoby to všetko nestačilo, vážne mi ochorel veľmi blízky človek z rodiny, mne samému začali vážne problémy s chrbtom, a tak som bol veľmi limitovaný a nemohol som pracovať, bol som bez peňazí, s úverom na krku…

Bolo toho celkom dosť. Padol som na hubu z poriadnej výšky, to ti rovno poviem… No odmietol som sa vzdať. Jednoducho som si nevedel predstaviť, že by bol aj zvyšok môjho života taký ťažký, zlý, negatívny a komplikovaný. Nedokázal som sa s tým zmieriť, a tak som sa rozhodol bojovať ďalej.

A keď sa teraz obzriem späť a pozriem sa na to z odstupu, myslím, že práve to bol ten moment, ktorý zmenil úplne všetko!

Viac o tomto mojom krušnom období píšem v článku 7 Dôležitých Vecí, Ktoré Ma Osobnostný Rozvoj Naučil. Ak ťa to teda zaujíma, určite mu daj šancu, som si istý, že stojí za to. 😉

POTOM

Na začiatku roku 2015 sa to všetko zlomilo. Veď už aj bolo načase, smola sa mi lepila na päty celkom dlho. Predtým som síce neuspel, no získal som mnoho skúseností a lekcií, bez ktorých by som sa iba ťažko dostal takto ďaleko.

Našiel som si konečne prácu, ktorá bola skvele platená a dávala mi množstvo voľného času, aby som sa venoval svojim záľubám. Dokázal som si splatiť všetky dlhy a začal šetriť ako drak. Začal som cvičiť, zdravo sa stravovať, venovať sa sebe. A MOTIVATION-MANovi sa darilo tak, ako sa mu dovtedy nikdy nedarilo. Vtedy som bol síce ešte stále zamestnaný, no bol som omnoho bližšie svojim snom, ako som im bol kedykoľvek predtým.

A čo je najpodstatnejšie, zmenil som sa. Stal sa zo mňa úplne iný človek, ako ten, ktorý pred pár rokmi opúšťal brány školy. Stanovil som si ciele a začal na nich tvrdo pracovať. Stal som sa rozhodným a odhodlaným. Rozhodol som sa, že začnem žiť naplno a začal som sa podľa toho aj správať. Svoju pozornosť a čas som teda začal venovať veciam, ktoré pre mňa boli skutočne dôležité a rovno ti môžem povedať, že bolo to veľmi správne rozhodnutie! 😉

V nasledujúcom roku 2016 som sa teda, pochopiteľne, často prichytil, ako si kladiem otázku, či sa môžem mať ešte lepšie. Všetko išlo ako po masle.

Osobný a pracovný život som mal v harmónii. Po finančnej, či zdravotnej stránke som sa taktiež nemohol sťažovať a pilne som pracoval na svojej vášni – tomto blogu.

Cítil som, že som si postavil pevné základy, a preto som sa rozhodol, že sa svojej vášni odovzdám naplno. Rozhodol som sa, že sa začnem písaním živiť a oslovím toľko ľudí, koľko je len možné. Dal som si ultimátum. Tento rok (2016) bude teda posledným rokom, kedy som zamestnaný!

Skoro celý rok som teda trávil všetok svoj voľný čas písaním svojej debutovej knihy a prácou na tejto stránke. Mal som s ňou (a stále mám!) obrovské plány do budúcna, mal som s ňou velikánsku víziu, a tak nebolo nad čím premýšľať!

A len tak medzi rečou, ak by ťa o mojich plánoch s touto stránkou zaujímalo viac, určite si o nich viac aj prečítaj na TOMTO MIESTE.

TERAZ

To, čo som si predsavzal, to som si aj splnil. Nazbieral som odvahu, investoval som do novej knihy a do stránky nemalé peniaze a neuveriteľne veľa času a skvele platené miesto v malebnom Rakúsku som opustil pre jediné – pre vidinu splneného sna.

Samozrejme, ako to už býva zvykom, iba málokedy niečo vyjde tak, ako si to človek naplánuje a ja som nebol žiadnou výnimkou. Stratil som mnoho času a peňazí kvôli zlým rozhodnutiam a zlej voľbe spolupracovníkov a po pár mesiacoch som sa dostal do finančnej tiesne a pochyboval som o tom, že to dokážem.

No i keď to nebolo jednoduché, už len tá možnosť pokúsiť sa splniť si svoje sny stála za to. Už len ten pokus bol jedným z najväčších dobrodružstiev, aké som kedy zažil. A hlavne, hlavne som bol šťastný! Pracoval som na tom, čo milujem, svoj čas som trávil s priateľmi a s rodinou a bol som slobodný. A presne preto som to nevzdal. Preto som kráčal ďalej. Preto som sa rozhodol opäť raz zariskovať všetko!

A tentokrát sa to podarilo! Prvý krát v mojom živote! 10.10.2017 mi vyšla moja debutová kniha 100 Spôsobov, Ktorými Si Zbytočne Komplikujeme Život (…a ako s tým prestať!), ktorej som obetoval čas, peniaze a dal do nej obrovský kus seba. Chcel som ľuďom len ukázať, ako si aj oni dokážu zlepšiť svoj život. Zjednodušiť. Transformovať ho do podoby, ktorú budú milovať. A oni to vycítili, ocenili a vrátili mi to milión krát späť! 🙂

Kniha sa stala už po 11 dňoch BESTSELLEROM, k dnešnému dňu mi prišlo niekoľko stoviek úžasných a pozitívnych hodnotení od čitateľov a pár mesiacov nato knižočka dokonca získala neuveriteľný titul KNIHA ROKA 2017 v kategórii životný štýl, od Panta Rhei! Neuveriteľný pocit zadosťučinenia.

DNES

Takže čo sa mojej vášne týka – jedna báseň. Denne inšpirujem desaťtisíce ľudí, či už cez blog, videá alebo knihu. Motivujem ich a pomáham im, aby sa opäť postavili na nohy, aby svet znova videli triezvo. Aby snívali vo veľkom, aby nasledovali svoje srdce, aby sa pokúsili uspieť. Dostáva sa mi neuveriteľnej spätnej väzby a to je pocit na nezaplatenie.

V týchto dňoch pracujem na svojej druhej knihe, ktorá bude o ťažkých časoch a ukáže ľuďom nie len to, ako sa s nimi vysporiadať, ale tiež to, ako ich využiť vo svoj prospech!

Takisto makám na novozaloženom YouTube kanály, kde sa snažím ľudí inšpirovať aj pomocou videí.

Na záver: Tak a to bolo všetko. Nebolo to zrovna najkratšie čítanie, no chcel som, aby si ma trošku spoznal, a preto som to stručnejšie napísať jednoducho nemohol.

Ak si sa dočítal až sem, bola by škoda, keby sme nezostali v kontakte.

Pridaj si ma teda na sociálnych sietiach:

Alebo sa zapíš do NEWSLETTER-u, aby ti už žiaden naložený článok, ktorý vypustím do sveta, neunikol. Stačí, ak hodíš svoj mail do okienka nižšie a ja ťa na všetky novinky ohľadom môjho blogu osobne, rád a zdarma upozorním. 😉

Prípadne mi daj vedieť v komentároch nižšie, či ťa môj príbeh inšpiroval alebo čo si o tom všetkom, čo si si prečítal, myslíš. Rád si to prečítam. 😉

S pozdravom

DUŠAN KADLEC – Zakladateľ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Komentáre ( 45 )

  • Pavol
    6.9.2017 23:18

    dik! Poďakujem aj osobne, ak sa potvrdí, že tá naša guľa nie je tak veľká. Palo

    • Dušan Kadlec
      18.9.2017 01:04

      Rado sa stalo Pali! 😉

  • Zuzana Porubanová
    11.10.2017 17:22

    „Moje detstvo v tomto príbehu nehrá žiadnu úlohu, a tak preskočím všetky tie omáčky a prejdem rovno k tomu podstatnému. K tomu, čo ma vyformovalo v osobu, ktorou som dnes.“
    Skús tú vetu prehodnotiť, lebo základy toho všetkého sú práve tam…..! Mňa by to napríklad zaujímalo, lebo Tvoja mama a verímže aj otec Ti dali viac ako si dokážeš predstaviť, možno ju prehodnotíš časom….

    • Dušan Kadlec
      6.11.2017 11:18

      Nehovorím, že sa môj charakter neštiepil v mojom detstve, no nebolo v ňom veľa revolučných udalostí, ktoré by ma nejako významnejšie ovplyvnili. O detstve som sa nerozpisoval pretože som nechcel, aby sa z tohto stala esej a snažil som sa to držať čo najstručnejšie a všetky podstatné udalosti, ktoré ma priviedli na cestu, na ktorej som dnes, sa stali až po mojej dvadsiatke, preto verím, že tieto informácie sú ďaleko podstatnejšie a zaujímavejšie. 😉 Moji rodičia mi toho dali veľmi veľa a ja im ďakujem, no nie veľa toho, čo by bolo v súvislosti s témou motivácie a podobne! 😉

  • zuzana halecká
    7.12.2017 17:13

    ahoj dušan,pekne som si počítala dakujem,trošku som sa zamotala v neustálych problémoch a ked človek hľadá cestu a riešenie,tak si to väčšinou pritiahne a ja som si pritiahla teba a tvoj blog,svojim príbehom mi pripomínaš mojho syna,ste v podstate rovesníci,tiež sa akosi stále hľadá zuzana

    • Dušan Kadlec
      5.9.2018 13:48

      Ahoj Zuzana!
      Teším sa, že sa ti čítanie páčilo a verím, že si v týchto riadkoch načerpala inšpiráciu a silu s problémami sa vysporiadať! 🙂
      A to, že sa hľadá je v poriadku. Niektorým nám to trvá kratšie, iným dlhšie. Podstatné je, aby skúšal nové veci, čítal, inšpiroval sa druhými a hlavne hľadal to, čo ho bude napĺňať a robiť mu radosť! 🙂

  • Martina
    3.3.2018 09:40

    Odbdivujem ludi kt. na toto pridu v podstate na zaciatku zivota a lutujem tych kt. na to nepridu nikdy fandimMG

    • Dušan Kadlec
      5.9.2018 13:50

      Tiež som na veľa vecí prišiel po 25ke a stále sa v mnohých veciach hľadám. Myslím, že sa život ani nedá celý rozlúsknuť hneď na začiatku. Chce to skúsenosti, snahu, odvahu a hlavne vôľu žiť naplno, žiť lepšie a žiť spokojne, aby človek našiel všetky odpovede, ktoré hľadá! 🙂

  • Misha
    6.3.2018 13:45

    Presne totok☝️ Stastie Je cesta! Nie ciel ❤️

    • Dušan Kadlec
      5.9.2018 13:50

      Tak, tak, Miši! 😉

  • Lenka
    30.3.2018 20:44

    Pekne taketo slova ma vzdy dostanu a ze snilek tak to som.aj ja niekedy mi.hlava tak.pracuje s plánmi i neplanmi ze nemozem.zaspat ale teda drzim.palce a tesim.ked si.precitam dalsie tvoje clanky

    • Dušan Kadlec
      5.9.2018 13:52

      Ahoj Leni!
      Teším sa, že ťa týchto pár riadkov dokázalo nakopnúť!
      A to poznám, takisto občas neviem zaspať a nie len to… Často dokonca neviem ani pracovať, pretože som mysľou úplne inde! 🙂
      No nevadí… Snívať treba! No rovnako tak treba na tých snoch pracovať! 😉

  • Maťo
    3.5.2018 20:09

    Dušan, rád čítam Tvoje články. Vždy ma povzbudia. Si super a som rád, že sú na svete taký ľudia ako si ty. Len tak ďalej

    • Dušan Kadlec
      5.9.2018 13:52

      Vďaka za pochvalu Maťo, teším sa, že ťa dokážu články povzbudiť a verím, že sa to bude dariť aj tým budúcim! 🙂

  • Janka
    16.6.2018 20:18

    Milý Dušan! Toľko optimizmu, pozitívneho myslenia a chuti do života od tak mladého človeka ako si Ty , sa v tejto dobe nepočúva každý deň. Som milo prekvapená. Tá ctižiadostivosť, a snaha byť úspešný a stať sa teda úspešným evokuje v človeku dokončiť niečo, a mať z toho pocit , že sám pred sebou zvíťazí. Úžasné. Opraty treba chytiť do vlastných rúk a využiť v živote možnosti, ktoré on sám ponúka. Ja tiež verím , že vždy sa dá z tých možností vybrať. Len musíme vedieť, ako s nimi naložiť.
    Milý Dušan, prajem Ti len aby sa Ti vždy darilo a aby si tak pozitívne naladil ešte veľa Tvojich čitateľov. Knihu 100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život sa musím priznať, som nečítala, ale určite si ju v najbližších dňoch zakúpim. Keďže som sa o nej len teraz dozvedela. Začo sa hlboko ospravedlňujem.
    S pozdravom a všetko dobré ešte raz.

    • Dušan Kadlec
      5.9.2018 13:55

      Ahoj Jani!
      Ďakujem za pochvalu i za želania! 🙂
      Myslím, že štipku optimizmu, pozitívneho myslenia a poriadnu dávku chuti do života, by mal mať v sebe každý z nás! A som len rád, ak k tomu svojimi článkami dokážem prispieť! 🙂

  • Anna
    7.8.2018 15:52

    Dušan, srdečne pozdravujem a som rada, že som mala možnosť navštíviť Tvoju stránku. Rada konštatujem, že tak mladý muž životom skúšaný sa povzniesol a chytil svoj život do vlastných rúk a vycestoval za svojou víziou. Včas pochopil, že náš život vo väčšine závisí od našich rozhodnutí. Držím palce a pokračuj ďalej v čom si začal. Viem Ťa pochopiť, lebo v roku 2017 za štyri mesiace som napísala knihu Rodinná kronika, Rodokmeň rodov … v počte 234 strán. Pokračujem ďalej v rodokmeňoch a pokúšam sa písať básne 😀

    • Dušan Kadlec
      5.9.2018 14:13

      Ahoj Anna!
      Ďakujem za podporu i za pochvalu! 🙂
      Je to ako píšeš. Nemáme v rukách úplne všetko, ale väčšinu z nášho života určujú naše rozhodnutia, takže v zásade platí o čo lepšie rozhodnutia, o to lepší život! A to, že sa mi prihodilo niečo ťažké… Nuž komu nie?! Podstatné je postaviť sa, oprášiť kolená a kráčať ďalej! 🙂
      V tvojom písaní ti držím palce, úplne najviac!

  • Milan Lehotský
    23.10.2018 15:14

    Áno Dušan, je to pekné, ale čo s týmto:
    Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?

    • Dušan Kadlec
      24.10.2018 12:35

      Ahoj Milan, fú, rád by som sa vyjadril, ale nerozumiem tvojej poetickej otázke! 🙂

      Asi iba toľko (ak to správne chápem), že ja verím v to, že žiaden zisk, či úspech nestojí za stratu svojej duše, za zapredanie sa, či za spravenie niečoho, čo nás bude zožierať z vnútra! 🙂

      Treba žiť podľa svojho vnútorného kompasu, s pevnými morálnymi zásadami a hodnotami!

  • Lumila Raucinova
    9.11.2018 09:52

    To co som si dnes rano precitala mi pomohlo. Mala by som si tieto motivacie citat kazdy den. Takze je super ze robite to co robite a ako zijete. Dakujem

    • Dušan Kadlec
      12.11.2018 15:25

      Rado sa stalo, Ľudmila, teším sa, že vás pár informácií o mne nakoplo! 🙂 A ak vám motivácia chýba, určite si prečítajte aj iné články, verím, že vás nakopnú ako hrom! 😛

  • Ladislav
    9.11.2018 15:09

    Ahoj Dusan. Mam 37 rokov a dneska som si kupil tvoju knihu v Novych Zamkoch. Verim tomu ze mi pomoze. Jeden doktor mi to odporucil. Tak verim ze mi pomoze, spravnym krokom sa uberat,a viac si verit. Vdaka.

    • Dušan Kadlec
      12.11.2018 15:27

      Ahoj Ladislav, verím, že v knihe nájdeš presne to, čo hľadáš a že ti dá do života veľa užitočného! 🙂 No nech si tam už prečítaš čokoľvek, vedz, že zmeniť svoj život musíš nakoniec ty sám, pretože to, kamarát, to za teba žiadna kniha nespraví! 🙂 Verím však, že ťa aspoň nasmeruje a ukáže ti ako na to! 🙂

  • Jana
    18.11.2018 07:53

    Si mladý chalan, no chcem sa od Teba učiť. Na zmenu nikdy nie je neskoro a ja sa chcem uz naozaj venovať ŽIVOTU

    • Dušan Kadlec
      26.11.2018 12:59

      Vek neurčuje dospelosť ani vyspelosť, Jana! Každý človek nás dokáže niečo naučiť, či starý, či mladý! 🙂 A s tvojou zamýšľanou zmenou držím palce a verím, že sa ti zadarí, pretože presne ako vravíš… Nikdy nie je neskoro! 🙂

  • Jolka Szabóová
    27.11.2018 12:09

    Blahoželám, tvoju knihu som kúpila pod Vianočný stromček hneď 3 ks, nech si mladí berú vzor a príklad…dúfam,že poteší, prajem ešte veľa úspechov!

    • Dušan Kadlec
      10.12.2018 22:14

      Ej, Jolka, ďakujem za podporu a verím, že knižočky inšpirujú ako hrom a ako darček zožnú úspech! 🙂

  • Kika
    22.1.2019 14:59

    Ahoj Veľmi zbožňujem Tvoju tvorbu. V dnešnom uponáhľanom, hektickom a hlavne stresujúcom svete chýbajú ľudia ako si Ty. Mám tvoje články prečítané viackrát, a vždy ma dokážu inšpirovať tak, akoby som ich čítala po prvý raz. Tak isto to je aj s Tvojou knihou, ktorú ako jedinú počas “búrok” v živote beriem do kaviarne a trávim s ňou čas.
    Momentálne hľadám samú seba, hľadám vec ktorá ma bude napĺňať tak ako žiadna iná. Chcem precestovať svet a tiež verím tomu, že to všetko je možné. A to aj vďaka Tebe.
    Prajem ti veľa šťastia, veľa zdravia a nech sa Ti splní každý Tvoj sen. Možno ani netušíš, koľkým ľuďom si zmenil, a stále meníš život.
    S pozdravom
    verná čitateľka Kika

    • Dušan Kadlec
      4.2.2019 21:35

      Ahoj Kika! Ej, tak to mám velikánsku radosť, že sa ti články páčia a že ťa spolu s knihou dokážu inšpirovať a pomáhajú prekonávať tie turbulencie, ktoré nám život prináša každému! 🙂

      Okrem toho veľké ďakujem za pochvalu a takisto ti držím palce! To, že veríš, že je možné všetko, čo si si vysnívala, je skvelé… Pretože ono to skutočne možné je! 🙂 A ja ti želám, nech sa o tom presvedčíš na vlastnej koži! Nech si splníš sny a dosiahneš všetky ciele, ktoré si stanovíš! 😉

  • Anna
    30.1.2019 15:32

    Duško s radosťou čítam a budem čítať vaše články obdivujem a cením si vašu prácu ani si neviete.. alebo áno..? .. predstaviť akú chuť som dostala do života…. Ďakujem ešte raz..Prajem veľa úspechov v živote človeka.

    • Dušan Kadlec
      4.2.2019 21:37

      Jój, tak to mám obrovitánsku radosť, Anna, že vás moje články takto nakopli! 🙂 Prajem vám, nech vám tá chuť do života nie len dlho vydrží, ale nech vám neustále rastie! 😉

  • majerík
    3.2.2019 20:48

    Dobrý večer.
    Nehnevajte sa za smelú otázku.Ja by som sa chcel spytať na ocina,či náhodou nebol na ZVS v Přerove v rokoch 1981-1983.Možno je to iba menovec,aj keď podľa vašich foto istá podoba tu je.
    Ď.

    • Dušan Kadlec
      4.2.2019 21:45

      Zdravím vás, pán Majerík,

      haha, dobre ste to trafil! 🙂 Tatka som sa pýtal a hneď sa tešil, že si vás pamätá a že ste boli dobrí kamaráti! 😉

      Napísal som vám mail.

  • Stana
    12.5.2019 06:53

    rovnako zdieľam s tebou všetky hodnoty, fandím ti a verím že vďaka mladým ľuďom ako si ty, sa aj naďa krajina- spóočnosť bude meniť

    • Dušan Kadlec
      27.5.2019 22:24

      Ahoj Stana, ej, ďakujem za fandenie a za podporu! 😉 Teším sa, že sme rovnako naladení a verím, že uvedomelých ľudí bude neustále pribúdať a ten svet a tú spoločnosť nezmením len ja… Zmeníme ju všetci spoločne! 🙂

  • Mária
    15.5.2019 20:03

    „Náhodou“ som sa dostala práve dnes na túto stránku, ku niektorým článkom a s veľkým záujmom som si ich prečítala. Už mám veľa rokov, možno to najťažšie za sebou, stále verím, že môže byť lepšie. Som nadšená nielen článkami, ale aj Vašim životným príbehom. Tým, že v podstate ste mladý človek a dokážete osloviť určite aj nás starších.
    Niekoľko článkov som si uložila a verím, že aj pomocou nich sa posuniem aspoň o kúsok dopredu.
    Prajem krásne pokojné dni

    • Dušan Kadlec
      27.5.2019 22:26

      Zdravím, Mária! Joj, tak to mám obrovskú radosť, že vás článočky oslovili a že vám mali čo ponúknuť, i keď ste vekovo a isto aj skúsenosťami popredu! 😉

      To je skvelý postoj, pretože ono lepšie skutočne byť môže! A verím, že vám to tie uložené články z času na čas pripomenú! 😉

  • Mária
    26.5.2019 21:29

    Dobrý večer, chcela som ešte doplniť, že som si objednala Vašu knihu a som skoro v polovici.
    Prečítala som veľa kníh s touto tématikou. Ale Vy ste ju napísali tak „po lopate“, že jej musí každý každý rozumieť.
    ČAsto si myslíme, že niekto k nám príde a krok po kroku nám bude radiť čo máme robiť.
    Ale všetko musíme zvládnuť sami. Objaviť kde nás najviac tlačí topánka. A táto kniha môže byť naším sprievodcom, ktorý nám pomôže objaviť problém a vykročiť tým správnym smerom.
    Najväčším problémom môže byť tak vek, keď už akosi nevládzeme zmeniť to čo sa zmeniť dá. Keď nevieme, že výzvy, ktoré nám život posunie, môžeme zmeniť na pozitívne zmeny.
    Všetkým prajem, aby sme sa vydali na cestu, kde budeme objavovať sami seba, to, že človek dokáže veľa aj keď si neverí.

    • Dušan Kadlec
      27.5.2019 22:45

      Óóó, tak to ste mi dokázala spraviť radosť hneď v dvoch komentároch po sebe, Mária! 🙂

      Je to ako píšete, každý musíme sami zistiť ako chceme žiť, čo chceme zmeniť a čo nemienime tolerovať. A nie len zistiť to, no spraviť niečo preto, aby sa náš reálny život tomu nášmu vysnívanému každý deň o kúsok priblížil! 😉

      Držím vám teda palce, aby vám knižočka aj napriek tomu, že máte odžité, dokázala pomôcť a inšpirovať a aby ste vykročila presne tou cestou, ktorá vás spraví šťastnou! 🙂

  • Iveta
    30.5.2019 11:48

    Dobry den Dusan , nahodou som sa preklikla k vasmu clanku a vlastne nie , NIC NIE JE NAHODA to som uz naucila ozaj vsetko ide ako prave potrebujeme a ja som urcite dnes potrebovala vase riadky a naozaj ma obohatili o Radost , Energiu , Povzbudenie , Uvedomenie , Nadsenie , Chut do dalsich okamihov , vase riadky ma naplnili aj hrdostou na svoju dceru ze ako spravne snazi uchopit zivot aj vdaka nej vela ucim , ucime sa cely zivot , mam uz nieco odzite , ale stale je co zlepsovat , aby sme kazducky dnik uzivali s laskou k sebe , i ostatnym a preto Dusan dakujem za vsetko , co robite a ako robite s radostou si vzdy od Vas nieco precitam a motivujem nech sa Vam dari , nech sa Vas stale drzi radost , chut zo zivota a vela spravnej inspiracie Dakujem . S pozdravom Iveta

    • Dušan Kadlec
      30.6.2019 14:59

      Dobrý deň, Iveta! Veľká vďaka za úžasnú pochvalu, teším sa, že vám riadky v mojich článkoch toľko dali! 🙂

      Je to tak, učíme sa celý život. Stále je čo zlepšovať, stále je na čom pracovať, stále sú nové méty, ktoré môžeme dosiahnuť! Treba sa preto snažiť, mať otvorenú myseľ a ísť si za svojim! 😉

      Držím palce, nech sa darí vám i dcérke!

  • Michaela
    7.7.2019 03:09

    Zdravím Dušan, zaujímavé čítanie, no pre mňa už dávno známe, už len kvôli energiam, pretože čim dalej, tým menej mi jej ostáva a už som zničená natoľko,že často nevidím žiadnu cestu ani vpravo ani vľavo, ľudí, ktorí ma oberajú o moju energiu je ako by oveľa viac než v detstve a už vnútorne sa ani na tu pozitivitu nedokážem akosi naladiť alebo si ju udržať..v jednej pasáži ste písal, že sa lepšie takýmto typom vyhýbať, no v mojom prípade, všade kam pôjdem , vždy sa niekto toxický na mňa upína a škodí..pravdu povediac tiež som len človek a sily a energie mi ubúda, aby som vždy menila prácu , len, aby som sa vyhýbala takýmto ludom a to isté , aby som vždy utekala od rodiny, pretože i oni svojim spôsobom(manipuláciou) má oberajú o energiu…

    • Dušan Kadlec
      15.7.2019 09:56

      Zdravím Michaela a ďakujem za pochvalu! Teším sa, že sa vám články páčia! 🙂

      Nuž, s tými jedovatými ľuďmi je to tak. Je ich mnoho a sú skoro všade. Avšak to, či im dovolíme, aby z nás vysávali energiu, to je iba na nás. A keď sa na vás vždy a všade niekto taký nalepí, pravdepodobne robíte niečo zle. Podvedome ich priťahujete, dovoľujete im vás vysávať alebo niečo podobné.

      Zapracoval by som teda najskôr na tom a ak sa posnažíte, nebudete musieť meniť prácu ani nič iné. Skrátka nedovolíte ľuďom, aby vás otrávili svojim správaním a nenecháte si kradnúť energiu. Je to až také jednoduché. 🙂

      A rodina, ak je správna, tak by im na vás malo záležať! To znamená, že by vám nemali škodiť. Ak vám však škodia, je na zváženie, koľko času s nimi chcete tráviť. Či už máte spoločnú krv alebo nie. 😉

  • Denisa
    1.8.2019 11:11

    si skvelý…perfektné názory, hľadám si presne takéhoto uvedomelého partnera len cca o 20 rokov staršieho a neviem nájsť…..nevieš poradiť kde?