List Ježiškovi, Ktorý Ti Ukáže, Na Čom Skutočne Záleží

Milý Ježiško,

pravdepodobne by som Ťa mal hneď na začiatok upozorniť, že tento list bude trošku neohrabaný. Predsa len, bude to už dvadsaťdva rokov, čo som Ti písal naposledy, takže už si presne nepamätám, ako sa to robí.

Posledný krát to bolo niekedy okolo mojich šiestich rokov. Dovtedy som písal ako žeravý, no potom, potom som začal dospievať. Kamaráti mi povedali, že nie si reálny a ja som odhalil „pravdu“.

Prečo Ti teda píšem?

Neviem, či si alebo nie si. Neviem, či žiješ na severnom póle alebo skôr v srdciach všetkých rodičov, ktorí tak oduševnene naháňajú darčeky pre svoje deti každý jeden rok.

Je toho veľa čo neviem, no viem jedno. Napísať Ti, to je skvelý spôsob, ako si ujasniť myšlienky. Dať na papier všetko to, čo je ozaj dôležité. Oddeliť hlúposti od skutočne podstatných vecí. Spraviť si v hlave jasno.

A predsa len, Vianoce sú magický čas. Vraj sa vtedy dejú zázraky, tak som si povedal, že to skúsim.

A nemusíš sa báť, že by som si darčeky nezaslúžil.

Takto na úvod by som Ti asi ešte mal povedať, prečo si tento rok darčeky zaslúžim, všakže?! Nuž, bol som dobrý chlapec. Poslúchal som, neubližoval som a snažil som sa pomáhať. Pre druhých som spravil veľa pekného. Počúval som, keď potrebovali pár načúvajúcich uší, radil som, keď nevedeli ako ďalej a písal som články, ktoré im pomáhajú v ťažkých časoch a motivujú ich kráčať ďalej.

Jedol som tiež veľa zeleniny a naučil som sa dokonca jesť aj brokolicu, čo považujem za velikánsky úspech. Vždy som zjedol všetko z taniera, aby som rástol a aby som bol zdravý a silný. Rád by som tiež povedal, že som neponocoval, no to by bola lož. Tento rok som prebdel veľa nocí, no všetko to bolo pre dobrý dôvod. Pracoval som na svojich snoch, ktoré by mali mne i druhým priniesť obrovskú hodnotu, takže by si mi to mohol prepáčiť.

Čo by som teda rád?

Možno Ťa prekvapím, no toto nebude klasický list, ktorých dostávaš každoročne státisíce. Nebude to dlhočízny zoznam, ktorý kým prečítaš, tak budú aj ďalšie Vianoce.

Tento rok chcem len dve veci. Tie, na ktorých mi ozaj záleží. Ako prvé si prajem zdravie. To je predsa najdôležitejšie, či sa mýlim? To najcennejšie. Najkrehkejšie. To, čo častokrát nedokážeme ovplyvniť sami. To si preto želám najviac. A nie len pre seba, no pre všetkých mojich blízkych a pre všetkých ľudí, ktorí si ho zaslúžia, takisto.

Ako druhé by si mohol opäť priniesť ducha Vianoc. Posledné roky mám totižto pocit, akoby sa to čaro späté s Vianocami vytratilo. Zdá sa mi, akoby to začínalo byť viac o tom, čo si nájdeme pod stromčekom ako o tom, kto s nami sedí okolo neho.

Počas sviatkov máme viac stresu, ako pohody. Pracujeme, namiesto toho, aby sme si oddýchli. Koniec koncov, písal som o tom dosť už v článku O Čom Boli Vianoce Niekedy, O Čom Sú Teraz A O Čom By Byť NEMALI.

No tak je to zlé, tak by to byť nemalo. Nebudem sa teda opakovať, keďže som toho vo vyššie spomenutom článku napísal neúrekom, no poprosím Ťa teda ešte raz… Do každého domova, do ktorého zavítaš, prines so sebou aj kúsok toho vianočného čara!

Nech sme na seba aspoň tých pár dní dobrí. Nech sme tu jeden pre druhého. Nech si oddýchneme od všetkých tých problémov a povinností. Nech sme prítomní. A i keď je mi jasné, že to isto nepotrvá večne, bude to aspoň dobrým odrazovým mostíkom. Miestom, na ktorom budeme ďalej môcť začať budovať. 😉

A ak by som náhodou prestrelil Tvoje právomoci a dosah, ospravedlň ma. Neviem, čo všetko je v tvojej moci, no toto sú veci, po ktorých túžim najviac.

Čo mi prosím Ťa nenos?

Nič okrem vyššie spomenutého. Ono niežeby som bol nevďačný aj za iné darčeky, to vôbec. No pravdou je, že nič iné nepotrebujem. Mám totižto všetko, čo mi treba!

Možno si teraz popri čítaní riadkov vyššie popod nos zahundreš, že som pokrytec a budeš si klásť otázku, na čo sa to hrám, keď nič iné nepotrebujem, no to je v poriadku. Asi sme sa iba zle pochopili.

Nevravím, že nič iné nechcem, vravím len, že nič iné nepotrebujem. Samozrejme, takisto mám obrovitánsky zoznam vecí, ktoré by sa mi hodili i tých, ktoré by som uvítal. Zoznam s mojimi snami je dokonca ešte trikrát dlhší. No nie je to nič, čo by som si nezvládol zaobstarať sám.

Už je to nejaký ten rok čo som samostatný a starám sa o seba sám a na všetko to, čo chcem, si dokážem vlastnoručne zarobiť. Každý jeden sen, ktorý mám, si dokážem vlastným úsilým naplniť.

Preto som vravel, že mi iné ani nosiť nemusíš. Nie žeby som nad tým ohŕňal nos, no v ostatných smeroch som si plne sebestačný, takže si s tým nemusíš robiť ťažkú hlavu.

Komu radšej daj moje darčeky?

Ak by si však už pre mňa nejaké tie darčeky mal, Ty jeden huncútisko a teraz trápiš svoje mozgové závity čo s nimi spraviť, mám pre teba skvelý tip.

Daj ich tým, ktorí ich potrebujú. Je predsa toľko ľudí, ktorí si nedokážu splniť základné potreby. Nerád by som teraz bol prehnane dramatický, no sú ľudia, ktorí nemajú dostatočne teplé veci na oblečenie. Sú ľudia, ktorí nemajú stálu strechu nad hlavou alebo dokonca ani nocľah na jednu noc. Sú rodiny, ktoré nemajú dostatok peňazí pre svoje základné potreby, sú dôchodcovia, ktorí nemajú na lieky. Niektorí dokonca nemajú ani čím zahnať hlad, keď ich zaskočí.

Sú decká, ktoré potrebujú omnoho dôležitejšie veci, ako ja, tak daj im. Tie nepotrebujú nový telefón, potrebujú plnšiu chladničku. Nepotrebujú najnovšiu kolekciu teplákovej súpravy od adidas, potrebujú nové tenisky, pretože tie staré im už dávno doslúžili. Nepotrebujú tablet s internetom, aby si vypisovali s kamarátmi na facebooku, potrebujú rodičov, ktorí by sa o nich postarali.

Nepotrebujem si pod stromčekom nájsť nový telefón, playstation, či nový počítač. Daj teplý šál, sveter a ponožky tomu, kto mrzne každé ráno na zastávke MHD po ceste do roboty. Nepotrebujem si rozbaliť hodinky alebo striebornú retiazku. Daj radšej lieky tým, ktorým držia zdravie pokope a všetky tie ťažké zdravotné komplikácie od nich udržujú na míle vzdialené.

Nepotrebujem dostať Nintendo alebo GameBoy, daj radšej hračky deťom, ktorých rodičia na ne nemajú. A napokon, nepotrebujem si tiež nájsť tretiu bundu, piatu mikinu alebo šesnáste tričko, pretože týchto vecí mám požehnane. Daj radšej tým, ktorým škvŕka v bruchu a nemajú nič, čím by ten hnusný pocit zahnali.

Daj prácu ľuďom, ktorí pracovať chcú. Daj, aby si našli dobrí ľudia cestu k tým, ktorí sú starostliví, milujúci a dobrosrdeční a hľadajú práve osoby, ktoré by mohli milovať a byť tu pre ne. Daj nech pre zmenu iní ľudia pomôžu tým, ktorí tu vždy boli pre druhých a pomáhali všade, kde sa dalo.

Prines radosť a pokoj, ktoré k týmto dňom neoddeliteľne patria. Prines neopakovateľnú vianočnú atmosféru, vďaka ktorej sa každý vráti do detských čias. Prines dobrú náladu a spokojnosť, nech máme všetci cez sviatky to, čoho sa nám cez rok dostáva tak málo.

ĎAKUJEM!

Šťastné a veselé Vianoce!

Dušan Kadlec