Vianoce. Ten ikonický čas pokoja a pohody. Radosti a šťastia. Nepoznám človeka, ktorý by sa na tento sviatok netešil. Už len to vedomie, že prichádzajú, dokáže samo o sebe vyčarovať úsmev na tvári mnohým.
No aby som zbytočne nechodil okolo horúcej kaše, uvediem veci na správnu mieru hneď takto na začiatok. Tento článok nebude výpravou do minulosti a objavovaním koreňov tohto krásneho sviatku, ktorý prežil stáročia.
Nebudeme si tu spisovať zvyky ani tradície, ktoré sa niekedy slávili a nadávať na mladšiu generáciu, že si tento deň nedokáže patrične uctiť. To vôbec.
Článok je skôr výpoveď. Akási úvaha. O tom, ako si sviatky pamätám ja a o tom, čo pre mňa a ľudí v mojom okolí znamenali, pár rokov dozadu. Tiež o tom, aké kontúry nabrali dnes a následne si trošku pripomenieme skutočné hodnoty, ktoré symbolizujú ducha Vianoc, aby sme si ich vedeli dvadsiaty štvrtý deň v tomto mesiaci opäť pripomenúť.
O ČOM BOLI VIANOCE NIEKEDY
Vianoce symbolizovali skutočne čas oddychu, čas pokoja. Ľudia pracovali tvrdo počas celého roka a sviatky boli konečne časom, kedy si dopriali chvíľku na relax.
No nebolo to len o fyzickom oddychu. Svojej mysli dopriali taktiež menšiu pauzu. Na tých pár dní sa prestali trápiť. Boli prítomní iba v tomto jedinom okamihu. Tu a teraz. Telom aj duchom.
Nelámali si hlavu nad vecami, ktoré nestihli v roku súčasnom, v tom, ktorý sa pomaličky chýlil ku svojmu koncu a už vôbec si nerobili starosti s tým, čo prinesie rok ďalší. Tešili sa z toho, čo majú dnes. Boli vďačný za dnešný deň. Na ničom inom nezáležalo, len na tejto chvíli.
Boli tiež časom pohody. Žiadne naháňačky, vybavovačky, nakupovanie, či iné stresové aktivity. V dome vládla pohoda. Deti sa ráno zobudili na škoricovú vôňu, ktorá sa niesla z kuchyne. Či už babka, či už mama, jedna z nich sa zakaždým postarala o to, aby sa dali veci do pohybu spolu s vychádzajúcim slnkom, ktorého lúče sa nesmelo dotýkali zasneženej krajiny. No žiaden stres, to vôbec. Času bolo požehnane. Na všetky prípravy sme mali celý deň. Času akoby sme mali v tej dobe viac, ako ho máme dnes. Zvláštne.
Boli tiež časom zbližovania, časom na rodinu. I keď ja som v rodine nikdy nemal najideálnejšie vzťahy, zakaždým sme sa na Vianoce stretli. I keď nie všetci, tak väčšina. Zabudli sme na všetky sváry a nezhody, ktoré sme medzi sebou mali a dokázali sa pozrieť poza ne. Nesústredili sme sa na to, čo nás rozdeľovalo, ale na to, čo nás spájalo. V dome vládla neopísateľná atmosféra.
Kým sa dospelí vášnivo rozprávali o tom, čo za posledný rok stihli, my malí sme mali iné plány. Behali sme po dome hore-dole, sem a tam. Zakaždým sme si našli nejakú zábavku. Kradli sme salonky zo stromčeku a obaly sme potom zatočili naspäť, aby to vyzeralo, že tam tá lahodná sladkosť stále je.
No tam sme sa pochopiteľne nezastavili. Keďže sme museli povinne držať pôst, boli sme hladní ako stádo malých vlkov. A tak, keď sa tí starší nepozerali, snažili sme sa ukoristiť ďalšie sladkosti, ďalšie koláčiky. A že ich bolo požehnane. Ako pre malú detskú armádu.
Boli Rumovníky, Punčovníky, Vianočné pečivo, Žĺtkové rezy a sem tam Kremeše. A Medvedie Dlabky… Bože na Dlabky by som skoro zabudol. Tie som nemal už roky. Je to až zvláštne. Tieto koláčiky nepatrili nikdy k mojim favoritom, no ak mám byť úprimný, chýbajú mi.
Nemali sme tiramisu, rafaelo guličky, ani Sacher tortu a už vôbec nie Opitého Izidora. Moji starí rodičia boli jednoduchí a tak sme mali na stole tradičnejšie zákusky. No bolo to úplne v poriadku. Nezaujímalo nás, čo majú iní ľudia, či susedia. Boli sme vďační za to, čo sme mali na stole my.
A tak sme sa schovávali pod stolmi, v izbách, v ktorých nikto nebol a v bunkroch. Väčšinou sme mali čokoládové ústa, no občas aj červené líca s otlačkom dlane dospelého, v prípadoch, kedy sme to prepískli.
Boli časom spolupráce. Na Vianoce nešiel nikto sólo. Všetci spolupracovali. Každý mal svoju úlohu, no nikto na ňu nebol sám. Ženy v kuchyni vypekali. Rozprávali sa, klebetili, no hlavne zdieľali recepty a pomáhali jedna druhej.
Decká zdobili stromček. Samozrejme spolu s nejakým dospeláckym dozorom, ktorý dohliadal na rovnomerné rozmiestnenie ozdôb a tiež na to, že zostanú všetky sladkosti bez úhony.
Z toho zdobenia sme mali najväčšiu radosť. Vytiahli sme tie staré zaprášené krabice plné ozdôb, reťazí a svetielok. Zatiaľčo jeden rozmotával svetielka, druhý sa snažil nájsť aspoň dve rovnaké ozdoby.
Pretože vtedy to neboli tie krásne nablýskané sety, ktoré dokážeš kúpiť dnes už v každom obchode s vianočnou tématikou, či zariadením bytu. Vtedy to boli ozdoby, ktoré sa používali roky. Kopec z nich sa stratil, kopec z nich sa zničil, no zakaždým sa našli nové, ktoré sa do zbierky pridali. No už nikdy rovnaké.
Časom radosti, šťastia a vďačnosti. Nikdy sme toho nemali veľa. A práve preto sme sa dokázali tešiť aj z toho mála. Ba čo len tešiť, o to málo sme sa delili. Boli sme vďační skutočne za všetko. I za veci, ktoré sú možno pre väčšinu ľudí samozrejmosťou.
Tešili sme sa dobrému jedlu. Chutným mlsnotám. Pekne vyzdobenému stromčeku. Atmosfére. Streche nad hlavou. Že sa nás toľko za jeden stôl zmestilo. Mali sme skrátka radosť z maličkostí. To bolo na tom to krásne.
Časom lásky. To, že sa máme radi, to sme si síce ukazovali počas celého dňa, no najviac sme si to ukázali za pomoci darčekov. No pozor, nenechaj sa pomýliť. Darčeky sa nedávali tak, ako sa dávajú dnes. Veľkolepé. A drahé. Bože, hlavne nech sú drahé. Akoby to predsa vyzeralo, keby si dal niekomu niečo lacné.
Nie. Vtedy sme si dávali skutočné darčeky, také, ktoré ľudia potrebovali, také, ktoré sa im hodili. Keďže sme spolu trávili ďaleko viac času, dokonale sme vedeli, čo ten druhý potrebuje. A presne to si našiel pod stromčekom. Či už to bola nová vetrovka, či už nové čižmy alebo niekoľko párov ponožiek, dúfajúc, že ich dotyčný nevyderie tak rýchlo, ako tie predošlé.
Dávali sme od srdca a nezištne. Nie preto, aby sme na niekoho zapôsobili. Robili sme to pre obdarovaných, nie pre seba.
Časom zábavy. Zažili sme kopec srandy. Rok, čo rok. Sviatky, čo sviatky. Chodili sme sa sánkovať, guľovať, stavali sme snehuliakov a tí, ktorím sebavedomie nechýbalo, tí sa pustili do iglu. Len tak pre zaujímavosť, iglu som postavené v živote nevidel, takže si asi vieš predstaviť, ako to zakaždým dopadlo. 🙂
Mali sme hádam jeden dvojmetrový kopec, no zakaždým sa tam zbehli decká z celého sídliska. Atmosféra bola neopísateľná, všetci sme sa poznali. Von sme totižto chodili často aj mimo sviatkov, takže to nebolo nič nepochopiteľné.
Časom tradícií. Celý deň sa držal pôst. Pod obrus sa dávalo zrno a peniaze. Okolo nôh stola sa zasa dávala reťaz. Večer sa krájalo jablko a všetci čakali so zatajeným dychom, či uvidia tú toľko ospevovanú hviezdu.
I keď sme nikdy neboli nejakí prehnaní katolíci, zakaždým sme sa pomodlili. No nemodlili sme sa za to, aby sme mali viac, aby sme sa mali lepšie. Ďakovali sme za to, čo už dávno máme. Následne sme sa najedli a po večeri skončila šupina z kapra hádam v každej peňaženke.
[divider_1px]
Ak sa ti myšlienky v článku páčia, tak si daj od tohto náruživého čítania menšiu pauzičku a lajkni MOTIVATION-MANa na Facebooku. Zaistíš si tým to, že ti ďalšie zaujímavé články neujdú. Jednen klik a o ďalšie nadupané riadky budeš mať postarané. Tak šup. 😉
[divider_1px]
O ČOM SÚ VIANOCE DNES
O predvianočných stresoch. Tie časy pokoja, akoby sa za tie roky vytratili a Vianoce dostali akýsi úplne iný rozmer. Už viac nie sú sviatkami pokoja a oddychu.
Je to skôr niečo ako občianska povinnosť. Komerčný deň, v ktorý má každý omnoho viac povinností, ako v ktorýkoľvek iný deň v roku. A všetci sa niekam ponáhľajú.
Bože, nohy si idú zodrať. Zbesilo sa rútia ulicami, nákupnými centrami, prekračujú povolenú rýchlosť na cestách. Náhlia sa, i keď vlastne nie je kam. Snažia sa to všetko postíhať, i keď nie je čo.
O darčekoch. A nie o hocijakých. O tých najlepších. Najdrahších. Najprepychovejších. Aby sme sa trošku ukázali. Aby aj ostatní videli. Čo tam po tom, že dotyčný potrebuje novú bundu, pretože tá stará melie z posledného. Čo tam po tom, že má rozpadnuté boty a uvítal by nové.
Počítač dostane! Nebudem mu predsa kupovať niečo za 70€. Šak počítač sa mu takisto určite hodí. I keď možno trošku menej. Ale zasa ako bude vyzerať pod tým stromčekom. To bude pohľad!
A takto rozmýšľa veľa ľudí. A keď na drahý darček nemajú, požičajú si. V telke videli dobrú reklamu. Ani veľa nepreplatia. A do dvoch rokov to budú mať splatené. Veď čo sú to dva roky. A sviatky predsa nie sú každý deň. Rozhodnuté.
A niektorí rodičia zasa dávajú deťom darčeky, aby v ich životoch zaplnili to množstvo času, ktoré s nimi nemôžu stráviť, pretože majú veľa práce, veľa povinností. I keď by ich deti boli omnoho vďačnejšie za čas strávený pokope. Ako rodina. No tento rok to budú musieť zasa vyriešiť tie darčeky, pretože toho máme opäť veľa. Hádam ten budúci.
O predvádzaní sa. Sú o tom, kto napečie najlepšie koláčiky. O tom, kto kúpi najdrahší darček. O tom, kto má najkrajšiu výzdobu. O tom, kto má najprepychovejšiu hostinu. Úplne zabúdame na skutočné hodnoty. Ignorujeme skutočnosť, že by to mali byť aj sviatky pokory. A koniec koncov, ignorujeme aj ostatných, pretože toto všetko robíme pre seba, nie pre nich. I keď si nahovárame niečo iné.
O práci. Je to smutné, no je to tak. Stretol som sa s toľkými ľuďmi, ktorí sviatky využívali k tomu, aby dobehli resty za posledných pár mesiacov. To, čo nestihli do dnešného dňa, na tom pracujú počas sviatkov, pretože majú kľud. Kľud od ostatných ľudí, kľud od ostatných povinností. Síce sú doma, no nie sú s rodinou. Ich telo sedí za štedrovečerným stolom, no ich myseľ je stále v pracovni.
O samote/izolácii. Kde sú tí ľudia, ktorých boli po večeri plné ulice. Tí, ktorí si vinšovali, tí, ktorí spievali a chodili popriať susedom. Kam sa podeli?
Dnes už ťa sused v bráne horko-ťažko pozdraví, nieto ešte aby ti zaželal k Vianociam. Niektorí sa tvária, že práve zbadali niečo zaujímavé na dlážke, vždy keď ideš oproti nim.
No, aby sme sa zle nepochopili, nehovorím tu teraz iba o susedských vzťahoch. Hovorím o nás. Pretože, ono to nie je iba o tom, že by sme si držali odstup, boli plachí, či hanbliví. V skutočnosti, akoby nás druhí úplne prestali zaujímať. Pretože toto ukážkové správanie nepredvádzame iba na chodbách v panelákoch. Môžeme to vidieť aj v rodinách.
Po Štedrej večeri sa rozdelíme a zalezieme každý do svojej izby. Decká za počítač, rodičia pred televízor. Nerozprávame sa. Niektorí sledujeme hlúpe vianočné programy, niektorí nedokážeme zrak odlepiť od tých modrobielych farieb, od siete, ktorá by nás mala spájať, no robí opak.
Neviem teda ako ty, no ja si takto Vianoce nepredstavujem.
O ČOM BY VIANOCE MALI BYŤ
O ľuďoch. Vždy to o nich bolo. Len sme na to v poslednej dobe akosi pozabudli. Bolo to o rodine, bolo to o blízkych. A malo by to byť o nich aj dnes. Mali by byť o vyjadrení vďačnosti, že sa títo ľudia v našich životoch nachádzajú, že sú ich súčasťou.
Pretože nie sú samozrejmosťou. Nemusia tu byť stále. A pravdu povediac, navždy tu určite ani nebudú. Preto by si mal vítať každú chvíľu, ktorú s nimi môžeš stráviť. Mal by si sa snažiť o to, aby ste sa na Vianoce zišli ako rodina. A nemyslím tým len tú pokrvnú. Myslím tým všetkých, ktorí sú ti blízki. Všetkých, ktorí pre teba znamenajú viac.
My máme s kamarátmi nádherný zvyk. Každé Vianoce sa stretneme. Samozrejme, najprv strávime čas s rodinou, najeme sa spolu, pozrieme si niečo v telke (pravdepodobne Popolušku a Mrázika, pretože tam už ôsmy rok po sebe nič iné nejde), dáme si darčeky a podebatíme.
No neskôr, spolu s ručičkami hodín, ktoré odbijú desiatu hodinu, sa vytrácame do tmavých ulíc, aby sme videli svoju druhú rodinu. Tú, ktorú sme si sami vybrali. A môžem ti povedať, nie je lepšieho zvyku. Stretneme sa všetci. Zakaždým. A zakaždým je to neopísateľný zážitok a nezabudnuteľná jazda. Vrelo odporúčam. 😉
O dávaní a zdielaní. Ono je to totižto veľmi jednoduché, zabudnúť na tých, ktorí nemali toľko „šťastia“ ako sme mali my. Alebo lepšie povedané na tých, ku ktorým život nebol taký ústretový. I keď si to možno neuvedomujeme, máme toho omnoho viac, ako majú druhí. A to nehovorím iba o darčekoch, či materiálnych veciach. Hovorím o tom, že nie všetci majú rodinu. Nie všetci majú strechu nad hlavou, či jedlo, ktorým by sa v chladný vianočný večer zasýtili.
Preto nezabúdaj, že tento sviatok je viac o dávaní, ako o prijímaní. Podeľ sa o to svoje bohatstvo aj s inými ľuďmi. Som si istý, že aj vo svojom meste nájdeš kopec dobročinných akcií, či zbierok, ktoré pomáhajú tým, ktorí majú menej.
O atmosfére. I keď si to možno neuvedomuješ, je to práve tá atmosféra, na ktorú sa najviac tešíš. To je ten duch Vianoc, tá je zodpovedná za to čaro. A i keď sa dnes už skoro vytratila, stále nám dokáže vyčarovať úsmev na tvári. A teraz si predstav, že by sme ju dokázali spoločným úsilím umocniť a opäť priviesť k životu. Sám mi povedz, ako by si sa cítil. 😉
O dobití bateriek, o oddychu. Veď samotná definícia tohto sviatku o tom hovorí. Čas oddychu a pokoja. Čo takto sa teda k tomu vrátiť. Veď si toho mal v poslednom roku celkom dosť, nemyslíš? Alebo mám lepšiu otázku. Kde chceš načerpať nové sily, novú inšpiráciu, nové odhodlanie a motiváciu, keď si nedovolíš zastať ani počas sviatkov, k tomu určených?
PREČO SME TO VŠETKO DOPUSTILI
Nechali sme sa strhnúť tým rýchlym tempom doby, v ktorej žijeme. Niekedy ľudia pracovali na svojom úspechu celý život, dnes ho chceme do dvoch rokov. Prípadne do troch. Okej, maximálne do piatich, no to už je skutočne posledná hranica. Chceme okamžite schudnúť, okamžite zmeniť svoj život, okamžite odstrániť svoje zlozvyky.
Čiastočne za to môže televízia a tie choré reklamy v nej. Reklamy plné 30-dňových plánov pre úspech, dvojtýždňových chudnúcich kúr a sľubov o lepšom živote s okamžitou platnosťou. Plnými magických tabliet, zázračných kurzov.
No tie sú na vine iba sčasti. Z polovice, ak by som mal hádať. Druhú polovicu viny máš na vlastnom triku, kamarát. Pretože tie reklamy pozeráš. Pretože sa dobrovoľne nechávaš oklamať. Každý boží deň. Pekne jeden za druhým.
A preto máme pocit, že musíme mať všetko okamžite. Musíme viac pracovať, viac makať na svojom úspechu, viac si zariaďovať život. Sme natoľko zaneprázdnení zariaďovaním si života, že zabúdame skutočne žiť. A to je smutné.
Jednoducho sa ale nevieme vzdať toho pocitu, že si nemôžeme oddýchnuť. Nemôžeme zastaviť, pretože by nás niekto mohol predbehnúť. Určite si pauzu doprajeme, no teraz ešte nie. Až potom, až neskôr, keď bude viac času.
Myšlienka na záver: O tom, či Vianoce stratili svoje čaro alebo nie, môžme diskutovať do nekonečna, no isté je, že sa zmenili. Avšak, treba si uvedomiť, že to, aké budú tie tohtoročné, to záleží iba od nás.
Sviatky budeme mať presne také, akými si ich sami spravíme. Preto namiesto toho zbytočného moralizovania by si radšej mohol zamerať všetku svoju energiu na to, aby si si ich spravil presne také, po akých túžiš. 😉
Nie zrovna klasický záver článku: Dnes ťa na záver nebudem žiadať o zdieľanie článku, či jeho zbesilé lajkovanie, i keď tieto veci samozrejme uvítam. Vlastne, iba tým, že budeš článok zdielať, pomôžeš ďalším ľuďom, aby si na Vianoce pripomenuli tie skutočné hodnoty. No žiadať ťa o to nebudem.
Požiadam ťa o iné. Napíš mi do komentárov, čo znamená tento sviatok pre teba. Ako si ho pamätáš a ako veľmi sa zmenil k dnešnému dňu. O čom si myslíš, že by mal byť a čo by si na ňom zmenil ty. Napíš mi čokoľvek, čo máš k tomuto dňu na srdci. To je to, o čo ťa žiadam dnes. 😉
A samozrejme, ako som naznačil už v predošlých riadkoch, socializovanie príspevku za pomoci gombíku na zdieľanie a gombíku, ktorým vyjadríš, že sa ti článok páčil, je dovolené a vítané. Smelo do toho, ruky ti zväzovať nebudem. 😉
Taktiež sa budem tešiť, ak zostaneme v kontakte, tak sa zapíš do NEWSLETTER-u, aby ti neušli ďalšie nadupané články na tému osobnostného rozvoja, motivácie a úvah o živote. Políčko, kam šupnúť svoju emailovú adresu, nájdeš nižšie, pod BIO-m autora. 😉
A na záver zostáva už hádam iba jediné… ŠŤASTNÉ A VESELÉ. 😉
Drahý Dušane, děkuji za krásné a upřimné myšlenky. Přeji tobě a všem tvým blízkým krásný adventní čas a požehnané Vánoce. Těším se na setkání v Novém roce 🙂
Napísal som iba to, čo si myslím, tak sa mi hádam podarilo trafiť klinec po hlavičke. 😉
Za želanie samozrejme ďakujem Tereza. Taktiež prajem šťastné a veselé a všetko dobré! 😉
Pre mňa sú všetky Vianoce jedinečné. Zatiaľ ich mám za sebou 29 a každým rokom si ich užívam viac. Viac kvôli tomu, že až postupne prichádzam na to, že všetky tie veci, bez ktorých si ich neviem predstaviť, nepotrebujem. Vianoce už niekoľko rokov prajem mojím najmilším kľud a pokoj, hlavne ten pokoj. Pretože či rozprávam s realitným maklérom, učiteľkou alebo murárom, všetci ten pokoj potrebujeme ako soľ. Dušanko, veľmi pekne napísané. Čítam tvoje články už dlhšie a vždy sa pri nich poriadne zamyslím. Ďakujem ti za to. Zdieľala som a verím, že ešte veľa tvojich článkov aj názorov budem zdieľať. Aj tebe prajem počas sviatkov pokoj, hlavne ten pokoj 🙂
Mám to podobne Zuzana. Čím som starší o to je pre mňa dôležitejší skôr ten pocit, tá radosť z tých sviatkov. Nerobím si prehnané starosti z darčekov, nestresujem sa výzdobou, či tým, čo všetko musím nakúpiť, aby bola obrovská hostina.
Skôr si dávam záležať na tom, aby som bol počas sviatkov s blízkymi, oddýchol si, načerpal novú energiu spolu s novými nápadmi. Nenechal sa vyrušovať nejakými nedokončenými vecami z minulosti, či mojimi plánmi do budúcna. Snažím sa byť prítomný v danom okamihu. To je najviac. 🙂
Samozrejme ďakujem za pochvalu a tiež za to, že si článok podporila. Bez toho by sa k veľa ľuďom nedostal chudáčisko. 😉
Takisto Ti želám ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE a nech máš sviatky plné toho, po čom túžiš. Či už je to atmosféra, oddych alebo ten pokoj, ktorý si toľko spomínala. 😉
Přesně jste to vystihnul. Dnešní doba je na nějaké věci šílená – samý shon, všechno rychle, staré lidí rychle odklidit z cesty. Vánoce mého dětství bývalý překrásné, opravdu takový ten duch Vánoc… A já se to budu snažit zachovat 😉
Ono je to nepopierateľný fakt, že sa Vianoce zmenili.
Ale ono je to prirodzené, všetko okolo nás sa mení. Tiež to ešte nemusí znamenať koniec sveta. Tieto sviatky sa nemusia zákonite zmeniť k horšiemu.
Ako som písal v článku, to, aké sviatky budeme mať tento rok a roky nasledujúce, to záleží iba na NÁS. Budeme ich mať presne také, akými si ich spravíme.
A ja verím, že dokážeme priniesť opäť to čaro späť, že dokážeme opäť prebudiť toho ducha Vianoc. 😉
Vianoce už pravdepodobne nikdy nebudú rovnaké, budú iné. No ja som presvedčený, že budú zakaždým čarovné…. Teda ak sa o to pričiníme. 😉
Šťastné a veselé Lucyan 😉
Taký divný článok….Je to len o ľuďoch, aké si ich robia. Ja sa nenaháňam za darčekmi, ani nestresujem….užívame si ich ako rodina v láske a hlavne spolu a stradíciami ako sa má. A každé sú jedinečné..:)
Pravda Marijka, presne to píšem na konci článku, že je to iba na nás, aké sviatky si spravíme.
Vôbec som sa nesnažil hodiť všetkých ľudí do jedného vreca, no bohužiaľ, veci, ktoré som v článku opísal prevládajú v mnohých prípadoch. Písal som teda iba o tom, čo počas týchto sviatkov vídam okolo seba.
A to, že máš aj s rodinou krásne Vianoce je skvelé! Nech Vám také ešte dlho vydržia a nech sú každé jedny ešte o čosi lepšie, ako boli tie minulé. 😉
Krásne sviatky!
Veľmi pekne zhrnuté a najmä, presne vystihuješ môj názor 🙂
Posielam ďalej, nech sa moji priatelia a známi v tomto (zvyčajne hektickom) adventnom čase aspoň pri čítaní Tvojej úvahy na chvíľku zastavia a možno aj zamyslia… 🙂
Krásne a pohodové Vianoce želám a takisto aj všetky nasledujúce dni 😀
Slávka, veľká vďaka za pochvalu, a rovnako tak aj za to, že si článku vyjadrila svoje sympatie a podporila ho. 😉
Verím teda, že tieto riadky opäť dokážu pripomenúť dôležité hodnoty, na ktoré tvoji známy zabúdajú.
Želám Ti krásne sviatky plné nezabudnuteľnej atmosféry!
Presne vystihnuté Vianoce môjho detstva.Dnes je to len o komerčnosti a duchovno a podstata sa stráca v tomto uponáhľanom svete.Preto taktiež posielam ďalej aby sme sa pri prečítaní Tvojich myšlienok zamysleli a prehodnotili niektoré veci.Prajem krásne a požehnané Vianoce:-)
Haha, nie sme náhodou nejakí vzdialení súrodenci, keď sme mali na vlas rovnaké Vianoce Romana? 😀
Ja si myslím, že podobné Vianoce zažívali všetky deti narodené v 90-tych a skôr. Bolo to krásne obdobie. A vôbec, celé detstvo bolo krásne, nielen počas sviatkov.
No doba sa zmenila, je to prirodzené. Našťastie ale, i keď sa toho zmenilo mnoho, to, aké budeme mať najbližšie sviatky, to záleží iba od nás! 😉
Za zdieľanie samozrejme ďakujem a dúfam, že si mala Vianoce taktiež krásne a požehnané, plné nezabudnuteľnej atmosféry! 😉
Vianoce su prw mna neopisatelne dolezite… Su pre mna chvilee ked mozem byt s rodinou… Kedze moj tatko cely rok robi nema az tolko casu…. Podla mnaa by mali byt vianoce o radosti… Spravit radost niekomu inemu… Sice je pekne mat 20-30 darcekov… Ale nepocitaju sa ked niesu darovane od srdca… A len malo z nich je darovanych od srdca… My to mame tak… Cely den chystame… Den pred si urobime salat a 24.12 robime ryby a kapustnicu… Vzdy sa pred vecerou ideme okupat najeme sa ideme si pozriet darceky pozrieeme si daky vianocny serial… Popri rozbalovani darcekov mame pustene viaanocne pesnicky ktore robia kusok s tej vianočnej atmosféry…. Neskor ideme ku starkej kde stravime zvysok vecera tam… Na druhy den ideme ku druhej starkej a tam sa snimi podelime o uzastne chvile ktore sme prezili a samozrejme ich doplnujeme stymi ktorymi sme nemohli byt na stedry den…
Tvoje Vianoce znejú super! Tiež si ich tak nejako predstavujem, tiež ich mám tak podobne zariadené! 🙂
Mali by byť o tom tráviť čas s blízkymi, oddýchnuť si, byť prítomný v danom okamihu, robiť radosť druhým. A tá vianočná atmosféra skutočne nemôže chýbať!
Nech Vám teda Vianoce vydržia také skvelé vydržia ešte dlho a nech si spomínané tradície ešte dĺĺĺĺĺĺĺho zachováte! 😉
Wow, rozplakal si ma… Lebo máš sakramentskú pravdu a článok prišiel pár sekúnd po tom ako som zase raz nechápala mamku a jej vymenúvavanie stresov kvôli Vianociam. Nesmierne sa na ne teším, lebo sa stretávame celá rodina, práve z mamkinej strany, 24 ľudí spoločne na chate v Tatrách a to je vždy krásne… No z trádicií nám zostala len jedna: pôst bez mäsa dokým sa nepríde z polnočnej omše (Iba ja a sesterka celoročne) … Ale máme sa radi, darčeky si dávame pre radosť. I keď ma zamrzelo že mamka chce nakupovať a nechce dávať darčeky z free shopu ktoré som doniesla… A ten konzum. Nakupovanie. Obžerstvo. Stres. Obaly. Alkohol. Následne petardy a ohňostroje. Všetko ma mrzí. Ako v rodine, tak všeobecne.
A štúdium medzinárodného biznisu: marketingu a managementu okolo Európy mi odpovedá na to prečo 🙁 majú to krásne vymyslené. Celosvetovo. Programovanie hláv na konzum. Najmä v tomto období.
Ale tvoje články vždy potešia, nakopnú, že ešte niečo môžme zmeniť. Najmä od seba 😀 Ďakujem krásne a želám Pokojné a radostné Vianoce 🙂 A v rámci možností aj ekologické 😛 😀
Anči, článok má nakopnúť a inšpirovať, nie rozplakať! 🙂
Kvôli takým veciam by si sa trápiť nemala. Viem, že to človeka zamrzí, no všetci sme nejaký a nemôžeš čakať, že budú všetci zdieľať tvoje presvedčenia a hodnoty. Respektíve, očakávať to môžeš, no budeš sklamaná.
Zameraj sa radšej na tie veci, ktoré ti robia radosť a ktoré sú v poriadku ako na tie, ktoré ti nie sú po vôli! Tak si dokážeš tieto sviatky ďaleko viac užiť, uvidíš! 😉
Ono vlastne koniec koncov, jediné čo môžeš spraviť, je ísť ľuďom príkladom. To, či sa im to bude páčiť už však musíš nechať na nich.
Za želanie ďakujem a verím, že si mala skvelé sviatky takisto!
Tento článok si vystihol úplne do bodky. Pretože aj ja posledné dni vediem témy, ktoré sa týkajú práve toho,že Vianoce stratili svoje čaro, už to nie sú Vianoce, ako kedysi. Je to len sviatok, pre ktorý sa v dnešnej dobe ľudia idú pozabíjať v nákupných centrách,aby nakúpili čo najrýchlejšie, ženy sa idú doma roztrhať aby postíhali všetko poupratovať a napiecť. Chlapi ako inak ( česť výnimkám, nechcem nikoho uraziť) kašlú na všetko, sadnú si za prestretý stôl, najedia sa a idú priberať pred telku. Deti sa tešia len na to, aký nový telefón či tablet si pod stromčekom nájdu. A kde je to ČARO Vianoc ? to čaro, ktoré nám pripomína,o čom Vianoce sú ? Vytratilo sa, lebo od septembra všetci zarábajú na reklamách v telke, predajcovia sa idú pretrhnúť, aby mali čo najskôr v regáloch vianočné figúrky, ozdbody a ja neviem čo všetko možné …a potom sa nie je prečo čudovať,že nám Vianoce idú na nervy a netešíme sa na ne tak ako kedysi…
Je to celé len marketingový ťah.. ja osobne tiež pociťujem,že to čaro sa mi nejak zo srdca vytratilo … bohužial, neviem prečo, no neteším sa na Vianoce tak ako kedysi, neodratávam dni, ba sekundy do štedrovečernej večere … možno je to tým,že som dospela, že som sa dostala do sveta dospelých, ktorí neveria na zázraky, nevedia sa tešiť tak ako deti …. no mrzí ma to,že som takto dopadla aj ja, ja, čo som Vianoce milovala a aj milujem, no už nie tak, ako kedysi 🙁
Tak to ma teší, že sa zhodneme Maťa! 🙂
No článok nemal slúžiť ako kritika alebo sťažnosť. Skôr ako konštatovanie reality a upozornenie na to, ako sa veci majú. No opäť, nie aby som sa posťažoval, ale preto, aby si ľudia uvedomili, čo majú napraviť. Aby si spomenuli, o čom Vianoce sú a čo robí tento sviatok takým neskutočne nádherným!
Ja som tiež vyrástol, no vieru v zázraky si nosím v srdci, či už som obklopený ďalšími dospelými alebo malými deťmi. Ako píšem na konci, Vianoce budeme mať vždy iba také, akými si ich sami spravíme. Ja sa nenaháňam. Darčeky si premyslím dlho dopredu a nakúpim v predstihu. Samozrejme to, čo moji blízky potrebujú, žiaden rozmar.
Na štedrý večer pomáham. Upratujem. Zdobím stromček. Balím darčeky, ak to nestihnem pred tým. No všetko v kľude. Popritom počúvam dobrú hudbu alebo pozerám rozprávky v telke. Nie je sa predsa kam ponáhľať, no nie?! 😉
Skús si teda na tieto veci pred ďalšími Vianocami spomenúť a možno si ich dokážeš znova naplno užiť! 😉
Pre mna su Vianoce o rodine. Vzdy varim veceru a aj tento rok sa na to velmi tesim. A samozrejme uvidim priatelov, s ktorymi nebyvam cez rok. Milujem Vianoce. A u nas to vobec nie je o darcekoch. A dufam ze bude aj sneh. 🙂
Tak to to nadšenie pre Vianoce zdielame Lucia, takisto ich milujem. Tiež je to pre mňa sviatok o rodine, i keď ju mám veľmi malilinkú. No rátam tam aj priateľov a blízkych, s ktorými nám v žilách nekoluje rovnaká krv. No to je jedno, hlavné je, že nám na sebe záleží a že máme čas len a len pre seba. Myslím, že to je to, čo robí tento sviatok takým nádherným! 😉
Boze aky vystizny clanok si napisal.Urcite ma take na vlas rovnake pocity a skusenosti mnoho ludi.Vianoce kedysi boli uzasne,carovne,krasne,rodinne a oddychove.Dospeli a aj deti sa tesili uz len na tu spolocnu veceru za rodinnym stolom a na tie vseliake dobroty a ta vona ktora sa sirila cely den z kuchyne … Dodnes ju citim.Kazdy kto sa poznal aj nepoznal,rodina,susedia,znamy aj neznami boli k sebe vsetci mili a dobroprajny,napomocny a atmosfera bola vsade taka krasna a uzasne vonavo vianocna :).Boze a dnes ? Katastrofa ! Uz takmer 12 rokov zijem v zahranici,po jedenactich rokoch co bolo minuleho roku 2015 som konecne stravila vianoce doma na Slovensku, no nie sama,s mojimi dvomi malymi deturencami.Ano aj ja mam pocit ze ta vianocna atmosfera sa uz niekam vytratila a je fakt aj to ze kazdy ma iba take sviatky ake si sam spravi.No a tie moje vianoce po tych jedenactich rokoch doma boli fakt super.Aj ked som mala trosku pocit ako keby to ani vianoce neboli ale aj tak boli skvele a to uz len preto lebo som bola doma kde to vsetko poznam a nadovsetko milujem a bola som s mojou rodinou a stretla par znamych :).No a ked som v mojom druhom domove teda momo Slovenska tak ano clovek sa na tie vianoce pripravuje no viac asi stresuje,je to samy zhon aby to vsetko zvladol hlavne ked je na velku vascinu a na vsetko ostatne sam kedze vzdy robim aj mimo domova slovenske tradicne vianoce a niekedy z toho polovicu nestiham tak z toho upustim.No a milujem travit sviatky s rodinou no tyka sa to len mojich deti a partnera.Kedze rodina s mojej strany je na sviatky daleko a mojho partnera rodina byva nedaleko od nas tak logicky on chce stravit tie sviatky aj s rodinou z jeho strany.No je v tom jeden hacik.Nikdy sa ku mne najlepsie nespravali i ked som vzdy bola napomocna a mila.Su drzi,urazili ma uz nespocetne krat,respekt im tiez vela nehovori a to uz nehovorim o partnerovej matke ktora ma trikrat rada nema a boze ved ona si mysli ze je vyzsia vrstva ako ostatny a hlavne studena ako psi cumak ani moji prckovia ju radi nemaju a ani ona ich poriadne nepozna lebo ma o ne “ fakt nesmierny zaujem “ i ked byva prakticky za rohom.Tak a ako mam sviatkovat s takymito ludmi ked mi je z nich skutocne zle z ich falosnosti a drzosti dokonca ich rasizmu.Skutocne sa v ich spolocnosti citim neprijemne.Ako sa daju prijemne stravit vianoce s takymito ludmi ???? Akekolvek sviatky su tak doslova trpnem pretoze ich uz dalej nevladzem trpiet.Snazim sa im vyhybat ako mozem no nieje to jednoduche kedze su rodina mojho partnera ! Prakticky povedane ked ich nevidim a hlavne na vianoce tak som stastny clovek 🙂 no a kvoli nim su stale hadky s mojim partnerom.Tak a teraz pan Dusan sa opytam : Babo rad ! Ako mat prijemne vianoce s takymito individuami ?? Inac prajem krasne,pohodove a stess free pekne vianoce.Ved predsa nas Jezisko ma narodeniny tak je to urcite krasny rodinny sviatok 🙂
Tak v prvom rade vďaka za pochvalu článku, podľa toho čo si napísala vidím, že to vidíme podobne. 🙂
No ako som písal na konci článku, Vianoce budeme mať vždy iba také, akými si ich sami spravíme. Takže ak budú plné stresu, naháňačiek a drahých darčekov, je to našou vinou. Ak budú naopak pokojné, krásne a čarovné, opäť to tak bude preto, že si to zariadime sami. 😉
No a čo sa týka partnerovej rodiny. Sviatky s nimi jednoznačne tráviť NEMÁŠ! Toto je čas, kedy máš byť s RODINOU, čo znamená s ľuďmi, ktorým na tebe záleží, majú ťa radi a vítajú ťa s otvorenou náručou. Ja nemám dobré vzťahy s polovicou rodiny a netrhá mi to žili. Jednoducho sa s nimi nestretávam a nie som s nimi v kontakte a vybavené. Pretože stretávať sa s hlupákmi či podlými ľuďmi len preto, že máte rovnakú krv, je hlúpe!
A ešte k partnerovi. Nerád by som na ňho útočil, pretože nepoznám ani jeho, ani teba a ani celkovú situáciu, no ak si ťa vybral za partnerku, svoju rodinu by mal hodiť veľmi rýchlo do kľudu a malo by mu záležať na tom, aby si sa cítila dobre. Ja keby niekam prinesiem svoju frajerku, ktorú milujem a niekto by k nej chcel byť neúctiví, hneď by som ho hodil do pozoru a vysvetlil mu, že takto to nepôjde v žiadnom prípade.
No treba byť tiež sebakritický a objektívne zhodnotiť, či bude problém iba na druhej strane alebo by sa mal človek pozrieť aj do vlastného taniera.
No vzťahy sú komplikovaná záležitosť a tak sa do nich ani nejdem vŕtať. Zhrniem to jednoducho tak, že s ľuďmi, ktorí ťa nemajú radi, by si sa stretávať nemala. Bodka.
Dobre som sa zabavil, že : “ Dnes už ťa sused v bráne horko-ťažko pozdraví, nieto ešte aby ti zaželal k Vianociam. Niektorí sa tvária, že práve zbadali niečo zaujímavé na dlážke, vždy keď ideš oproti nim.“
Aj keď je jasné, že ide o vážnu vec – príčin a dôsledkov zmeny vnímania a prežívania Vianoc.. smial som sa až do dočítania článku. 🙂
Za to vďaka Dušan.
Som rád, že som ťa článkom pobavil Martin! 😉
Vždy sa snažím do článkov zakomponovať aj nejaký ten vtípek, či anekdotku, aby nebolo to čítanie vážne ako na pohrebe. I keď ide v živote o veľa, treba sa na ňom vedieť niekedy zasmiať! 😉
Ahoj Dušan.
Absolútne sa stotožňujem s tým, čo si chcel povedať týmto článkom. Samozrejme ho zdieľam, aby sa tá myšlienka dostala aj ďalej. Je dobré, že takýto článok nie je iba pre členov, lebo si myslím, že by si ho mali prečítať všetci. Som mladý človek, ale už nie dieťa. Doteraz spomínam na to, aké boli Vianoce krásne, keď som tým dieťaťom bol. Ale čím som starší, stále viac vidím iba ten zhon a komerčnosť. Na Vianoce pôjdeme s rodinou na dedinu za starou mamou. Povedal som si, že každý večer sa pôjdem s mladším bratom prejsť, pokecáme a budeme spolu traviť čas, ktorého už na seba nemáme toľko, ako keď sme boli deti. Želám ti krásne sviatky a šťastný nový rok.
Ahoj Jakub!
Ďakujem za zdielanie článku, samozrejme, že je verejný, snažil som sa ním inšpirovať čo najviac ľudí, aby sa zamysleli. Aby sa prestali naháňať a aby si oddýchli a našli čo najviac času na tých najbližších. Pretože o tom by tie sviatky mali byť! 🙂 Ja som si posledné vianoce takisto užil, dal som si týždeň pauzu od práce a maximálne zrelaxoval. V kruhu najbližších, rodiny i kamarátov! Hádam sa ti podarilo to isté! 🙂
Hlavná pravda je na konci ako si kdo chce užiť voľno a vianočné sviatky tak si ich aj užíva. Len nechápavo pozerám na tych nešťastníkov co sa blaznia po obchodoch snad len jedno nebojte sa obchody otvoria aj po sviatkoch
Hah, presne to si hovorím aj ja! Niekedy to skutočne vyzerá, ako keby si ľudia mysleli, že už zostanú brány obchodov zatvorené navždy! 😀